BRATISLAVA. Priťahuje pozornosť, polemiky aj peniaze. V Európe s ním majú oveľa väčšie skúsenosti ako v prudérnych Spojených štátoch - ale Slovensko z toho treba vyčleniť.
U nás tradícia sexu vo filme nie je.
Sociálne drámy áno, erotické scény nie. Ak sa sex do príbehu predsa len nejako pretlačí, filmári cítia potrebu nasnímať ho poeticky alebo ho ozvláštniť ešte niečím iným. Väčšinou za cenu sexappealu.
Režisér Robert Šveda hovorí, že so sexom sa nám stále spája čosi zakázané, morálne si ho odopierame. "So sexuálnymi scénami je to u nás podobné ako s útekom z väzenia. Myslí na naň takmer každý, ale málokto ho zrealizuje," hovorí.
Myslí si, že filmárom by pomohlo, keby sa na tento typ scén pripravovali už študenti na VŠMU. Škola by najprv strávila pol semestra tým, aby ich na erotické scény prehovorila, potom by im ich vysvetlila a nakoniec pomohla zorganizovať a zrealizovať.
Všetko alebo nič. Alebo vzťah bez sexu
S divákmi by už potom problém zrejme nebol. Ukázalo sa to aj pri filme Päťdesiat odtieňov sivej, ktorý prišiel do kín v roku 2015, a ukazuje sa to aj pri pokračovaní Päťdesiat odtieňov temnoty, ktorý je v kine teraz.