Keď sa nepodarilo islandizovať Európu, nepodarí sa ju ani islamizovať

Svetoznámy fínsky režisér Aki Kaurismäki vraví, že európsky humanizmus je mýtus

Na druhej strane nádeje.(Zdroj: BERLINALE)

BERLÍN. Koniec sveta, ktorý poznáme, spochybňovanie, devalvácia a opúšťanie hodnôt, ktoré sme považovali za životné istoty, a zúfalé hľadanie pevnej pôdy pod nohami.

Tieto motívy vložil do svojho druhého filmu o prístavoch Druhá strana nádeje svetoznámy Fín Aki Kaurismäki.

So svojím príznačným zmyslom pre tragikomédiu sleduje príchod sýrskeho imigranta Chálida z Aleppa do Helsínk a jeho márne pokusy získať v krajine azyl. Predstavil ho na festivale v Berlíne.

„Nehľadajte za filmami o prístavoch žiadne zámery ani nič iné. Je to iba moja lenivosť. Nechce sa mi vymýšľať nič iné, ani sa živiť napríklad drevorubačstvom, tak nakrúcam filmové trilógie,“ priznáva režisér a dodáva, „lenže tu nejde len o prístavy. Je to trilógia o imigrantoch. A dúfam, verím, že nasledujúci, tretí film bude konečne šťastný.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Aleppo je bezpečné mesto

Paralelne s Chálidom spoznávame obchodníka s textilom Wikströma, smutného rezignovaného muža stredného veku.

Opustí manželku-alkoholičku, rozpredá zásoby, neveľký zisk riskantne znásobí v nelegálnej herni pokru a kúpi si ošumelú reštauráciu s príznačným názvom Zlatá pinta. Osadenstvo tvoria typické kaurismäkiovské figúrky: čašníčka Mirja, šatniar a uvádzač Calamnius a apatický kuchár Nyrhinen.

Vrcholom jeho kulinárskeho umenia sú varené zemiaky so sardinkami v plechovke. Zúfalý pokus prilákať do podniku zákazníkov premenou na suši bar sa skončí smutne po prvej a jedinej návšteve ázijských turistov. Nový život Zlatej pinte, jej novému majiteľovi i unavenému osadenstvu vdýchne Chálid.

Na otázku, či sa neobáva islamizácie Európy, Aki Kaurismäki odvetí, že žiadnu nevidí: „Island bol priekopníkom a dominantnou krajinou futbalu. Ak sa dnes futbal hrá všade, znamená to, že svet bol islandizovaný? Neviem o žiadnej islamizácii.

Vidím vzájomné ovplyvňovanie kultúr, ktoré môže byť novou životodarnou krvou starnúcej a degenerujúcej Európy. Ak to celé sami nepokazíme.“

V čase, keď na Aleppo dopadajú bomby, konštatujú fínske prisťahovalecké úrady, že mesto je bezpečné, a preto niet najmenšieho dôvodu udeliť Chálidovi azyl. Mladý muž v poslednej chvíli ujde pred repatriáciou a útočisko i obživu nájde v Zlatej pinte.

S rovnako smutným suchým sarkazmom, ako opisoval byrokratický proces žiadosti o azyl, opisuje Kaurismäki výrobu falošný dokladov i priebeh nečakanej policajnej razie v podniku. Všetko je na najlepšej ceste, no Chálid hľadá mladšiu sestru Mirjam (Niroz Haji), ktorá sa cestou stratila…

Napriek umeleckej štylizácii Aki Kaurismäki vždy bol a zostáva realistom: „Nemyslím si, že by film mal schopnosť meniť ľudské názory a postoje. Budem rád, keď si zopár divákov uvedomí, že v princípe sú všetci ľudia rovnakí, s rovnakými pocitmi, obavami a radosťami. A že to, čo dnes prežívajú vyhnanci z Aleppa, môže zajtra postretnúť nás samých.“

Kto sme, ak nie sme ľudia

Aki Kaurismäkiho nakrúca filmy o migrantoch aj preto, že si myslí, že európsky humanizmus je mýtus.

„V minulom storočí sme si síce vybudovali istý druh demokratického zriadenia, ale dnes o všetko prichádzame. Nie vinou migrantov, ale nás samotných. Pred šesťdesiatimi rokmi sme prijímali milióny utečencov, tak ako dnes. Lenže vtedy sme ich chápali ako hostí, ktorým treba pomôcť. Dnes sa ich bojíme a nenávidíme ich. Kam sa, dočerta, podel ten náš slávny humanizmus? Lenže, je človek, ktorý sa dobrovoľne vzdáva ľudskosti, vôbec ešte človekom? A keď nie sme ľuďmi, čo teda sme?“

Po premiére na Berlinale povedal, že si váži nemeckú kancelárku Merkelovú. Zdá sa mu, že zostala jediným politikom, ktorého táto otázka ešte zaujíma.

„Všetci ostatní využívajú migrantov na svoje mocenské hry. Ale moje filmy nie sú politické proklamácie a, prosím, neberte tak ani tieto slová.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  6. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  7. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 13 332
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 9 011
  3. Najkrajšie americké národné parky 8 096
  4. Vizuálny smog je problém 3 328
  5. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 921
  6. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 2 919
  7. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 300
  8. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 2 241
  9. Keď Slováci krotia morský vietor 1 998
  10. Objavte najvzácnejšiu hubu na svete. Rastie na Liptove 1 570

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako sa veľký mafián a narkoman na dobré obrátil

V rodnom Šamoríne sa ho báli. Dnes prednáša väzňom.

DOMOV

Prieskum AKO: Smer zastavil pokles, Most prišiel o percento

Koaličné strany by už vládu nezostavili.

Komentár Ondreja Podstupku

O víle Zubničke

Ak máme platiť, musia sa k nám správať ako k zákazníkom.

SVET

Záhadný ruský satelit vydesil USA. Vidia v ňom zbraň

Ruský satelit má kontrolovať tie ostatné. Američania sa obávajú útočenia.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.