Píše sa rok 1890 a zatiaľ čo v Londýne vraždí akýsi Jack Rozparovač, tu neďaleko v Betliari sa stala vražda, o akej ešte svet nepočul. Vážený gróf Wisniewski ju dá vyšetriť bajúzatému detektívovi Jánosovi Mártonovi, ktorý z Pešti prichádza do horných Uhier ako do vyhnanstva na koniec sveta.
Rýchlo však vysvitne, že pátranie bude oveľa dlhšie a zložitejšie, než si šarmantný detektív pôvodne myslel. V gemerskom kraji, pánubohu za chrbtom, totiž ľudia veria viac mágii a v nadprirodzené bytosti ako na nové technické vynálezy doby.

Mačkopes? Prečo nie
Či sa príbeh aj majstrovsky zauzlí, ukáže nový výpravný historický seriál televízie JOJ. Bude mať trinásť dielov a štartuje už piateho marca. Prvý diel uviedla v stredu v predpremiére v bratislavskom Mirbachovom paláci.
„Rozhodli sme sa pre dramatický seriál s detektívnou zápletkou s trochou hororu, mágie aj romantiky a pokúsili sme sa urobiť ho aj vtipne,“ hovorí režisér a producent Peter Begányi. Možno ho diváci budú vnímať ako mačkopsa, ale priznáva, že nemal veľké oči a nemal ambíciu, aby mal seriál všetky atribúty serióznej historickej kriminálnej drámy.
O to viac ho lákalo pohrabať sa v historických kronikách nášho kraja. Cítil, že ponúkajú inšpiráciu, z ktorej sa dá začať rozvíjať scenár. Hoci úvodný diel miestami strácal švih a neraz ťažil z lascívnosti, produkcia má čistý náboj a dobre využíva hru s detailmi, ktoré historický kontext ponúka.

Magický prechod
Pôvodom Košičan Begányi spoznal gemerský kraj ešte ako stredoškolský študent fotografie. Fascinovali ho nepoznané miesta, no najviac kaštieľ Betliar, kráľ medzi múzeami tunajšej šľachty.
Nápad nakrútiť nový seriál teda vzišiel z genia loci, z miesta, ktoré ako kulisu nebolo treba zariaďovať ani stavať, lebo na svoju chvíľu čakalo pripravené. Betliar zároveň udal produkčné rozmery, ktorých sa dalo zmysluplne držať.
„V roku 1940, keď odtiaľ odišla šľachta, zostal kaštieľ zabývaný tak, ako ho poznáme dodnes. Veľmi som ho chcel pre film využiť. Dúfal som, že to magické na ľudí prejde,“ hovorí.

Ondrík a Nahálka
A vyzerá to, že prešlo – po dvoch rokoch od nápadu sa napokon v seriáli 1890 skoncentrovala energia generačnej výpovede. Tvorcovia sa na pľaci stretli do veľkej miery ako konškoláci s dobrými skúsenosťami.
Režisér nechal do tvorby dialógov vstupovať aj samotných hercov, dokonca niektorým ponechal aj ich vlastné mená – takými sú napríklad nemožní žandári Ondrík a Nahálka.
Príbeh na čele s detektívom Mártonom vytvorili scenáristi ako fikciu, v bočných linkách sa však bohato inšpirovali skutočnými rešeršovanými udalosťami z regiónu, do ktorého dej vsadili.
„Nemali sme ambíciu byť historicky úplne dôslední, ale tam, kde sa dalo, sme boli presní,“ hovorí dramaturgička Soňa Čermáková. Veľmi im pomohlo, že sa v produkcii mohli pohybovať slobodne a dostali prakticky voľnú ruku vo výbere hercov aj lokácií.
Sústredili sa na neopozerané tváre, vyhľadali nové inšpiratívne lokácie, napríklad Silickú ľadnicu blízko Plešivca, rázovitú dedinku na maďarskej strane Gemera. Tajomnú jaskyňu spojenú s démonickými silami našli v maďarskom národnom parku Aggteleg.

Ako štyri celovečerné
Vhodný typ našli tvorcovia v poľskom hercovi a režisérovi Lukaszovi Kosovi, členovi divadla Teatro Tatro. Predaboval ho Milan Bahúl a spoločne tak vytvorili skvelú postavu. V detektívovi Mártonovi sa evidentne výborne cíti Ján Koleník, postava grófky prináša pred kameru sympatickú zrelú herečku Anikó Vargovú.
Seriál stál televíziu Joj vyše dvoch miliónov eur, z Audiovizuálneho fondu naň podporu nedostala, hoci išlo o jedinú filmovú tvorbu z regiónov.