Sú celkom odlišní, nemôžu sa vystáť a ak by ich k tomu nedonútili okolnosti, nezavadili by jeden o druhého ani len pohľadom.
Ibaže život to zaonačil tak, že dvaja neworleanskí gauneri, skrachovaný dídžej Zack (Tom Waits) a miestny pasák Jack (John Lurie), sa ocitnú v jednej väzenskej cele. Ak sa práve nevadia, tak sa ignorujú. Zanovito mlčia pohľadmi zavŕtanými do opačných kútov cely. Keď k nim pribudne tretí do partie, veľmi rýchlo zistia, že ich predsa len čosi spája.
Talian Bob (Roberto Benigni), nezlomný optimsta, čo bez prestania čosi melie a čerstvo naučené anglické frázy si zapisuje do zošitka, lezie obom od prvej chvíle na nervy. „Keby pohľad vedel zabíjať, bol by som už mŕtvy,” bráni sa lámanou angličtinou Bob a na stenu nakreslí okno. Pýta sa: „Ako sa povie správne anglicky? Pozerať sa von oknom alebo pozerať sa z okna?” „V tomto prípade by som povedal, že správne je pozerať sa na okno,” lakonicky odvrkne Jack.
V poradí tretí dlhometrážny film nezávislého režiséra Jima Jarmuscha z roku 1986 má množstvo vyznávačov. Spamäti citujú celé pasáže a nesmrteľné repliky vylovia z mysle na počkanie. Ak raz totiž divák podľahne pôvabu Jarmuschovej poetiky, má z jeho filmov podobnú radosť ako z návštevy dobrého priateľa. Vie, že na to, aby si porozumeli, nepotrebujú veľa slov a vystačia si aj s tichými úsmevmi.
Keď sa pred tridsiatimi rokmi začínajúceho režiséra novinári pýtali na ambície, odvetil, že žiadne nemá a nezaujíma ho ani kariéra v Hollywoode. Chcel len nakrúcať filmy, aké sa mu páčia.
V kinách práve hrajú jeho nový film Paterson a je jasné, že režisér si ostal verný. Aby diváka potešil svojsky pôvabnou iróniou a intenzívnou človečinou, vystačí si s minimom postáv, pár lokalitami a precízne volenými slovami.
Dvojka 19. 2., 22:05
