Festival Berlinale tento rok prisúdil cenu Zlatého medveďa maďarskému filmu O tele a duši. Nakrútila ho uznávaná režisérka Ildikó Enyedi, autorka viacerých výborných filmov.
V rodnom Maďarsku sa jej film v kinách ešte len začne premietať, no už teraz mu veľmi drží palce herec Géza Röhrig. Maďarský film Saulov syn, v ktorom stvárnil hlavnú úlohu, vlani síce obletel svet a získal veľa ocenení korunovaných Zlatou palmou v Cannes aj Oscarom, jeho cesta sa však nezačala až tak ružovo. Na festival v Berlíne ho v roku 2015 ani nevybrali.
Zdá sa, že oba filmy dnes potvrdzujú inštinkt maďarských tvorcov pre citlivé dolovanie závažných tém a umeleckých postupov. Po roku oscarový herec rozprával aj o týchto súvislostiach.
(zdroj: FOTO - OUTNOW.CH)Prednáša o slobode a odpustení
Jeho postava zo Saulovho syna približuje príbeh Žida, ktorý mal ako väzeň a zároveň príslušník takzvaného Sonderkommanda vo vyhladzovacom tábore na starosti najstrašnejšie práce – odpratávanie mŕtvych. Uprostred mašinérie vyvražďovania našiel medzi mŕvymi aj telo chlapca, označil ho za svojho syna a chcel ho dôstojne pochovať.
Stal sa tak mužom, ktorý v masovej továrni na smrť, obklopený neľudským zaobchádzaním, predsa ešte pocítil potrebu zachovať si ľudskú dôstojnosť. Postavu zahral autenticky a nekompromisne, takmer bez jediného vypovedaného slova, neustále s kamerou v zátylku.
Po oscarovom úspechu sa Röhrigovi logicky začali hrnúť ponuky. On ich však odmieta s tým, že nebol, nie je a ani nebude hercom.
Umývač mŕtvol
Už sedemnásť rokov síce žije v New Yorku, z toho prvú polovicu však pracoval načierno, bez zelenej karty. Možno aj preto sa zamestnal v pohrebníctve. Pracuje tam dodnes ako umývač mŕtvol. Už to je príbeh sám osebe, vďaka nemu však film Saulov syn dostáva ďalší rozmer, takmer na hranici senzácie.
Röhrig to cíti, možno aj preto o sebe veľa nehovorí. Z pozície oscarového herca radšej ako učiteľ biblie prednáša o vnútornej slobode a o odpustení v školách, v kinách či vo väzniciach. Zamestnávateľ mu v tom vychádza v ústrety.
Po jednom z podobných podujatí vo Washingtone predsa len o sebe prezradil viac. Rozhovor s ním viedol jeden z najznámejších maďarských reportérov srbského pôvodu – Tvrtko Vujity a postoval ho na svojej facebookovej stránke.
S tímom tvorcov na preberaní jednej z mnohých cien. (zdroj: FOTO - SITA)Telo si zaslúži umyť
„V mnohých filmoch vystupujú amatérski herci, to však ešte neznamená, že po úspechu sa zmenia na celebrity a opustia predchádzajúce zamestnania. Nedefinujem sa ani ako herec, ani ako umývač mŕtvol. To znie príliš zaujímavo, romanticky,“ odpovedal Röhrig na otázku, či ho úspech stále nezlomil, aby sa vzdal svojho pôvodného zamestnania.
Donedávna ho síce vnímal ako každé iné, no dnes je presvedčený, že ho naozaj potrebuje. Nielen preto, že ho živí, ale aj ako veriaci, ktorý vie, že návšteva kostola nie vždy prinesie človeku to, čo vnútri očakáva.
„Na konci každého života je kus ťažkého, nehybného tela. Mŕtvy človek si zaslúži umyť tak, ako sa umýva novorodenec. Tá práca ma očisťuje a povznáša, učí myslieť na iných, a nie na to, či som smädný alebo čo si kúpim,“ hovorí Röhrig.
V súkromí naďalej píše verše, je autorom niekoľkých básnických zbierok. Priznáva, že po vlaňajšom obrovskom úspechu sa tá najnovšia predala v oveľa väčšom náklade ako predchádzajúce.
