BRATISLAVA. Profesorka z univerzity v New Yorku Dana Polan patrí medzi tých, čo muzikálovú melodrámu La La Land prijali s rezervou. Príbeh by sa jej možno aj celkom páčil.
Pretože dvaja zaľúbení ľudia sa v ňom navzájom hodnotia podľa toho, ako veľmi sú odhodlaní nasledovať svoje sny, a to možno považovať za realistické.
Ale pozerať sa na mladého muzikanta, ktorý sa na rozdiel od svojich černošských kolegov vzdá komerčného úspechu a naďalej sa pretĺka životom ako poctivý džezový umelec? To sa jej realistické nezdá.
Naopak, taký scenáristický prístup považuje za mierne rasistický. Pre Hollywood Reporter povedala: "Potvrdzuje dojem, že černosi zničili a skomercionalizovali džez, a preto dnes v jeho svete vládne beloch. Pritom v skutočnosti to bolo naopak."
Keď je demokracia vynútená
Poznámka filmovej odborníčky z univerzity je súčasťou diskusie, ktorá v Hollywoode trvá už rok.
Keď vlani vyhlásili oscarové nominácie, zistilo sa, že v nich nie sú takmer žiadni černosi, najmä v hereckých kategóriách chýbali úplne, a členovia americkej filmovej akadémie odignorovali aj černošské príbehy.
Ryan Gosling vo filme La La Land. (zdroj: IMDB)Prezidentka Cheryl Boone Isaacs sľubovala zmeny a otvorenejší prístup a dnes má pocit, že sľub splnila. Počet nominovaných umelcov stúpol z nula na šesť a v hlavnej kategórii sú tri filmy, ktoré majú v srdci príbehu boj s rasizmom: Moonlight, Fences a Hidden Figures.
Najviac nominácií a teda najväčšiu šancu na oscarový triumf má však La La Land, má až štrnásť nominácií. Zmenil sa teda nejako Hollywood za posledných dvanásť mesiacov?
