Zábavná televízna šou Zem spieva zasiahla mnohé vrstvy divákov, a nielen na Slovensku. Má veľkých kritikov aj obdivovateľov. Ďalšiu časť zhodnotila tanečnica a speváčka Marína Mrázková zo slovenského folklórneho súboru Limbora pôsobiaceho v Prahe.
Dostať folklór televíznou cestou medzi ľudí a spopularizovať ho aj laickej verejnosti je výborný nápad, i keď podoba takejto šou nie je môj štýl. Ak však nemôže byť urobená inak a chcem ju ako fanúšička a folkloristka v televízii sledovať, nezostáva iné, iba ju prijať takú, aká je.
Zdá sa mi, že na samotný folklór je v nej dosť málo priestoru. Vzhľadom na to, ako dlho trvá celá šou, sú jednotlivé vystúpenia súťažiacich veľmi krátke, mnoho času sa zabíja odľahčenými rečami, niekedy až nemiestnymi, ktoré nemajú so samotným folklórom vlastne veľa spoločného.
Čo mi dosť prekáža, sú moderátori. Z ich vstupov vôbec nemám pocit, že by téme aspoň trochu rozumeli. Je mi ľúto, že reláciu nemoderujú skôr nejakí folkloristi, ktorí by ku konkrétnym situáciám vedeli povedať aj niečo od fachu.
S porotou niekedy nesúhlasím v hodnotení, ale to je prirodzené, vážim si jej členov, patria medzi osobnosti slovenského folklóru.
Dániel Varga zatancoval výnimočný pastiersky tanec. (zdroj: FOTO - RTVS)Čo naopak veľmi oceňujem, je myšlienka, že aj folklór rómskej či maďarskej menšiny na Slovensku je súčasť spoločnej kultúry. Je to veľmi pozitívny signál, ktorý v medziľudských vzťahoch navodzuje priateľskú náladu.
V zatiaľ poslednej časti ma oslovil motív súboja generácií, i keď postúpiť by som nechala radšej niekoho z mladých chlapcov, tí by to asi ocenili viac ako teta Paluška.
Zem spieva sledujem pravidelne, ako folkloristku ma tento obsah veľmi zaujíma, podobne ako celú moju česko-slovenskú rodinu, radi si k nej sadneme v zastúpení všetkých generácií.
Medzi Pražanmi som však v sledovaní Zem spieva asi jedna z mála – keď o nej rozprávam tamojším nefolkloristom, vôbec nedokážu pochopiť, že takýto formát na obrazovkách môže fungovať.
Ladislav Konečník a Veronika Zgurišová. (zdroj: FOTO - RTVS)Pre mňa je Zem spieva spojenie s kusom domova, podobne ako mnohoročné pôsobenie v slovenskom folklórnom súbore na českej pôde.
Mám ho ako druhú rodinu, je to veľmi pevný kolektív - miesto, kde sa môžem uchýliť, vyblázniť, vyplakať, uvoľniť aj nabiť energiou. Na život s Limborou nedám dopustiť. Keď si s kamoškami zaspievam a zatancujem tie staré príbehy v ľudových pesničkách, je to viac ako päť sedení u psychológa.
