BRATISLAVA. Džezové hviezdy ako Marcus Miller, Eric Marienthal, Victor Wooten, spevák z Earth, Wind and Fire Sheldon Reynolds, či legendárna popová speváčka Dionne Warwick. Aj tieto osobnosti sa zišli na novom albume slovenskej jazz-funkovej formácie Finally.
Nahrávka Final Definition vyšla v tichosti koncom minulého roka a poslucháčov ohúrila dokonalým zvukom, pestrosťou skladieb a množstvom exkluzívnych hostí.
Skupina na ňom pracovala tri roky, niektoré skladby nahrávali - a všetky mixovali - v USA, vďaka čomu album znie až nezvyčajne živo.
Eugen Botoš, líder a skladateľ Finally, je však rozčarovaný. „Dali sme do toho všetko, máme špičkový výsledok, ale na Slovensku sme nenašli vydavateľa. V Japonsku sa o nás rozpráva ako o superkapele, hrajú nás v rádiách, na Slovensku nik ani nevie, že existujeme.“
Maximalistická verzia
Trio talentovaných mladých hudobníkov tvorí okrem klávesistu Botoša basgitarista Robert Vizvári a gitarista Martin Koleda.
Spolu začali hrať už v roku 2002, v roku 2010 vydali s americkým saxofonistom Ericom Marienthalom debutový album My Space.
Každý z nich medzitým spolupracoval s množstvom ďalších domácich a zahraničných hudobníkov a právom získali postavenie najlepších vo svojej oblasti – a tou je funky a džez. Druhý album mal byť skromnejší, hudobníci sa napokon rozhodli pre maximalistickú verziu.
"My Space sa stal vo svojej kategórii veľmi úspešným albumom v USA, predalo sa ho vyše 19-tisíc kópií, preto sme si povedali, že sa budeme orientovať týmto smerom," hovorí Eugen Botoš.
Zásadný posun nastal potom, čo si Finally vypočul americký producent a klávesista Jeff Lorber.
"On je v jazz-fusion absolútny pojem. Vypočul si nahrávky a povedal – s týmto ti pomôžem. Oslovil hostí, o akých sa nám ani nesnívalo, vybavil, aby hrali za smiešne sumy, pomohol so zvukom. Bez neho by tento album znel úplne ináč.“
Od funky ku Coltranovi
Na albume je štrnásť skladieb, väčšina je spievaná, ale žiari na ňom aj niekoľko skvelých inštrumentálok.
Všetko sa nesie v duchu zlatých čias funky, keď tanečnú hudbu hrali najlepší džezoví inštrumentalisti. Svojráznou poctou je skladba Travel in Time. Je vtipnou exkurziou do dejín džezovej hudby, ako motív poslúžila skladba Johna Coltrana Giant Steps.
Pri otázke, či ich najnovší album nie je hudobným múzeom, Botoš argumentuje: „To už nám ktosi povedal, že sme nič nové nevymysleli. Ale prečo ľudia stále počúvajú Beethovena alebo starý džez? Asi preto, že takú hudbu milujú. My milujeme funky a džez z osemdesiatych rokov, toto je naša pocta hudbe, ktorú nosíme v srdci. Boli sme slobodní, keď sme album nahrávali. Ak chcel Martin (Koleda) rockové gitarové sólo, tak ho tam má. Keď sme chceli inštrumentálky, sú tam, keď bola možnosť, aby nám zaspievala Dionne Warwick, tak tam spieva. Tento album je náš splnený sen."
Japonský export
Výsledný tvar je splneným snom a najväčší záujem o album prejavilo japonské vydavateľstvo P-Vine, ktoré sa špecializuje na tento druh hudby.
"V Japonsku sa Final Definition od decembra predáva veľmi dobre," hovorí Botoš. "No keby sme ho chceli predávať tu, museli by sme ho doviezť a cédečko by stálo okolo 40 eur. Žiaľ, nie je to len o veľkosti trhu, ale aj o poslucháčskej základni a o tom, či nás hrajú rádiá. A tie nám vo svojich playlistoch priestor nedali napriek tomu, že naša hudba je v podstate tanečná.“
Luxusný projekt Finally s ohromujúcim zvukom a celou plejádou hviezdnych hostí je teda slovenským poslucháčom viac-menej nedostupný, ale na základe japonského vydania sa opäť rozbehli rokovania s vydavateľmi z USA a Veľkej Británie. Ak by skupina uspela, znamenalo by to aj prijateľnejšie podmienky pre distribúciu albumu na Slovensku.
