BRATISLAVA. Prešlo len niekoľko rokov od zamatovej revolúcie a do nášho politického života sme nechali vstúpiť nový typ brutality.
Aby mohla vládna moc vydierať prezidenta Michala Kováča, zavliekli jeho syna do zahraničia. A aby sa verejnosť nikdy nedozvedela, kto si jeho únos objednal, pri výbuchu auta zahynul mladý policajt Róbert Remiáš.
Doteraz ešte nikto nedal tieto dva trestné činy do súvisu tak plasticky, ako to práve teraz urobila režisérka Mariana Čengel Solčanská, v kine ešte nikto tak nevystihol atmosféru, aká ovládla spoločnosť v polovici deväťdesiatych rokov.
Ak film Únos uvidia vtedajší premiér Vladimír Mečiar a riaditeľ tajnej služby Ivan Lexa, pravdepodobne zostanú pokojní. Neodznie v ňom v zásade nič iné ako to, čo už sme vedeli, niekde počuli alebo čítali.
Smer a SNS zrejme zablokujú zrušenie amnestií, verejný tlak neriešia Čítajte Ťažko sa robí triler a ťažko sa v ňom udržuje napätie, ak tvorcovia pracovali len so známymi faktami, prípadne dohadmi a nepridali k nemu výsledky vlastnej investigatívy.
Spoliehať sa mohli len na to, že sme na to všetko už zabudli alebo sme dovolili, aby sme zabudli.
Lenže, ani to vlastne vôbec nie je málo.
Novinári nepracujú tak naivne
V literatúre sa zločin z roku 1995 objavil už v knihe Dominika Dána Popol všetkých zarovná, opisovanie vraždy Roberta Remiáša vtedy zapôsobilo svojou nečakanou otvorenosťou.
