Medzi prvými divákmi politického trileru Únos bola právnička JANA ŠTULRAJTEROVÁ. Videla v ňom závažné trestné činy a hovorí, aké tresty by mohli za ne páchatelia dostať. Uvažuje nad zmyslom zrušenia amnestií a odhaduje možnosti, aké by mali bývalí vládni činitelia tvorcovia filmu, keby oproti sebe stáli na súde.
Máme v kinách film, ktorý dosť jasne evokuje dva skutočné a závažné trestné činy a v zásade ich prisudzuje bývalým príslušníkom štátnej moci. Kto vám z neho vychádza ako najväčší zločinec?
"Predsedov chalanisko."
Ten vo filme evokuje bývalého riaditeľa tajnej služby. Prečo on?
"Lebo on vo filme vnukol predsedovi (ten zas pripomína bývalého predsedu vlády, pozn. red.) myšlienku, že ich záujmy sa dajú dosiahnuť takýmto riešením. Že na prezidenta treba niečo vymyslieť, aby bol vydierateľný, to nebol predsedov nápad.
Vznikol v hlave zvráteného, mocichtivého predsedovho muža. On bol zvyknutý na to, že môže používať moc, ako sa mu zachce, čo filmári dobre vykreslili v scéne, keď sa vyšetrovateľovi únosu smial do očí."
Môžu byť filmári stíhateľní za to, ako otvorene zavlečenie prezidentovho syna aj vraždu Róberta Remiáša spojili s vtedajším riaditeľom tajnej služby a predsedom vlády?
"Žalobu možno podať na každého."
Ako by bola definovaná?
