Nemá rád pocty, nechce, aby ho ľudia zdobili vavrínom, nechce pôsobiť ako celebrita. Podobný spôsob zbožšťovania je Mariánovi Vargovi odporný.
„Najviac mu záleží na tom, aby ľudia počúvali jeho hudbu. Aby jej rozumeli a aby zároveň pochopili, že v živote umelca sú dôležité aj jeho postoje voči svetu,“ myslí si Vargov dlhoročný kamarát Ladislav „Agnes“ Snopko.
Chvíľu mu trvalo, kým hudobníka presvedčil, že sedemdesiatka, ktorú nedávno dovŕšil, je dobrou príležitosťou zorganizovať koncert. Marián Varga spočiatku nadšený nebol, jeho skromnosť mu bráni bez okolkov prijímať reči o tom, že je špičkou a legendou slovenskej hudby. Snopko ho však presvedčil iným argumentom: nielen on, ale aj jeho publikum by malo mať nárok osláviť s ním životné jubileum.
Zafungovalo to. Termín dvojhodinového koncertu, ktorý Snopko pripravil s dramaturgičkou Janou Vachovou, odklepli na 19. apríla v bratislavskom Istropolise.
Svedok iných čias
Volal mi Marian Varga/ jeho skvelý hlas/ svedok iných ľudí/ iných čias./ Keď bol bigbít/ čistý/ ako dieťa/ bez imidžu/ prázdnych hláv a sŕdc./ Volal mi Marian Varga/ jeho skvelý hlas/ svedok iných ľudí/ iných čias.
Pesnička Andreja Šebana z albumu Bezvetrie má iba 45 sekúnd, no dokonale vystihuje jedinečnosť človeka, ktorým Marián Varga je.
„V čase, keď som Mariánovu hudbu spoznával, bola pre mňa akýmsi oknom do slobodného sveta a dávala mi energiu radosti a nádeje. Dáva mi ju, aj keď ju počúvam dnes, a táto hodnota ma fascinuje. Marián je autentický a pravdivý, je sebou samým. V jeho rebelantsve je zároveň kus hlbokej pokory. A to je asi pre mňa najsilnejšie,“ priznáva aj violončelista Jozef Lupták.
