BRATISLAVA. Tylovú paličkovanú čipku Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament vo štvrtok slávnostne zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Zoznam sa tak rozšíril na 13 prvkov.
Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Zápis do zoznamu je ocenením týchto ich výnimočnosti. Iba tie prvky, ktoré sú v ňom zapísané, sa môžu uchádzať o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO.
Oba zápisy slávnostne vyhlásili v Divadle Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Bratislave. Na podujatí, ktoré pripravilo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, si zástupcovia predkladateľov úspešných nominácií prevzali certifikáty o zápise.
Ukážka Vajnorského ornamentu, ktorý bol zapísaný do Reprezentatívneho kultúrneho dedičstva Slovenska počas slávnostného vyhlásenia v Rusovciach. (zdroj: TASR)
Ornamentálny štýl Vajnôr
Vajnorský ornament patrí najvýraznejším ornamentálnym štýlom, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli počas 19. storočia a prvej polovice 20. storočia.
Ovplyvnil štýl výšiviek, ale aj interiérové nástenné maľby vo Vajnoroch a v dedinách v blízkom okolí Bratislavy. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov - pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová (1882 – 1964).
Tá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike. Táto tradícia sa vo Vajnoroch nikdy prerušila. Dodnes ju udržiavajú a rozvíjajú tvorcovia vo výšivkách, na krasliciach, maľbách na stenách domov, či na úžitkových predmetoch. Svoj obdiv k nej prejavujú obyvatelia Vajnôr dodnes, keď si pri sviatočných príležitostiach oblečú kroj. Na uchovávaní tradície sa podieľajú mnohí jednotlivci i miestne občianske združenia.
Paličky z Myjavy
Paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí medzi unikáty medzi mnohými druhmi paličkovanej čipky na Slovensku. Ojedinelá je pre svoju krehkosť a vzdušnosť. Tá sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek.
Spočiatku bola typická pre obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá. Obľuba bielej tylovej čipky v okolí Myjavy súvisí s tradíciami štýlu miestnych odevov, v ktorom sa využívajú vzdušné biele látky. Čipka sa stala súčasťou ľudového odevu aj liturgického textilu. Pozoruhodné je, ako sa s ním, ako s prvkom vlastného kultúrneho dedičstva, identifikujú súčasní obyvatelia myjavského regiónu a ako si ho cenia.
V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je v súčasnosti 13 zapísaných prvkov: Fujara a jej hudba, Radvanský jarmok, Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Terchovská muzika, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku, Čičmianske ornamenty, Banskoštiavnický Salamander, Tradičné bábkarstvo na Slovensku, Gajdy a gajdošská tradícia na Slovensku, Modrotlač, Horehronský viachlasný spev a dva najnovšie Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament.
