Paličkovaná čipka a Vajnorský ornament. Zoznam kultúrneho dedičstva sa rozšíril

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska má už 13 prvkov.

Pelikán kŕmiaci vlastnou krvou svoje mláďatá - detail maľby v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch z r. 1968. Jeden z najobľúbenejších motívov vajnorských maliarok. (Zdroj: SITA)

BRATISLAVA. Tylovú paličkovanú čipku Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament vo štvrtok slávnostne zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Zoznam sa tak rozšíril na 13 prvkov.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Zápis do zoznamu je ocenením týchto ich výnimočnosti. Iba tie prvky, ktoré sú v ňom zapísané, sa môžu uchádzať o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO.

Oba zápisy slávnostne vyhlásili v Divadle Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Bratislave. Na podujatí, ktoré pripravilo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, si zástupcovia predkladateľov úspešných nominácií prevzali certifikáty o zápise.

Ornamentálny štýl Vajnôr

Vajnorský ornament patrí najvýraznejším ornamentálnym štýlom, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli počas 19. storočia a prvej polovice 20. storočia.

Ovplyvnil štýl výšiviek, ale aj interiérové nástenné maľby vo Vajnoroch a v dedinách v blízkom okolí Bratislavy. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov - pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová (1882 – 1964).

Tá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike. Táto tradícia sa vo Vajnoroch nikdy prerušila. Dodnes ju udržiavajú a rozvíjajú tvorcovia vo výšivkách, na krasliciach, maľbách na stenách domov, či na úžitkových predmetoch. Svoj obdiv k nej prejavujú obyvatelia Vajnôr dodnes, keď si pri sviatočných príležitostiach oblečú kroj. Na uchovávaní tradície sa podieľajú mnohí jednotlivci i miestne občianske združenia.

Paličky z Myjavy

Paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí medzi unikáty medzi mnohými druhmi paličkovanej čipky na Slovensku. Ojedinelá je pre svoju krehkosť a vzdušnosť. Tá sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek.

Spočiatku bola typická pre obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá. Obľuba bielej tylovej čipky v okolí Myjavy súvisí s tradíciami štýlu miestnych odevov, v ktorom sa využívajú vzdušné biele látky. Čipka sa stala súčasťou ľudového odevu aj liturgického textilu. Pozoruhodné je, ako sa s ním, ako s prvkom vlastného kultúrneho dedičstva, identifikujú súčasní obyvatelia myjavského regiónu a ako si ho cenia.

V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je v súčasnosti 13 zapísaných prvkov: Fujara a jej hudba, Radvanský jarmok, Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Terchovská muzika, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku, Čičmianske ornamenty, Banskoštiavnický Salamander, Tradičné bábkarstvo na Slovensku, Gajdy a gajdošská tradícia na Slovensku, Modrotlač, Horehronský viachlasný spev a dva najnovšie Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament.

Téma: Sme v obrazoch


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

Neprehliadnite tiež

RECENZIA

Podivné príbehy, strašné udalosti a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka s Jánom Koleníkom sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

AKTUALIZOVANÉ

Na premiéru chcel prísť s opicou. Švédsky režisér získal Zlatú palmu v Cannes

Ruben Östlund vyhral s komédiou o riaditeľovi múzea.

V Nemecku zabíjali neonacisti, polícia z toho škandál neurobila

Herečka Diana Kruger reaguje na limity práva v boji proti terorizmu

Nasadili Rusi trollov do hľadiska? Z favorita Cannes vyrobili prepadák

Výroba alternatívnych faktov neobišla ani filmový festival.