Paličkovaná čipka a Vajnorský ornament. Zoznam kultúrneho dedičstva sa rozšíril

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska má už 13 prvkov.

Pelikán kŕmiaci vlastnou krvou svoje mláďatá - detail maľby v kostole Sedembolestnej Panny Márie vo Vajnoroch z r. 1968. Jeden z najobľúbenejších motívov vajnorských maliarok. (Zdroj: SITA)

BRATISLAVA. Tylovú paličkovanú čipku Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament vo štvrtok slávnostne zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Zoznam sa tak rozšíril na 13 prvkov.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

Zápis do zoznamu je ocenením týchto ich výnimočnosti. Iba tie prvky, ktoré sú v ňom zapísané, sa môžu uchádzať o zápis do Zoznamu nehmotného svetového dedičstva ľudstva UNESCO.

Článok pokračuje pod video reklamou

Oba zápisy slávnostne vyhlásili v Divadle Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK) v Bratislave. Na podujatí, ktoré pripravilo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR, si zástupcovia predkladateľov úspešných nominácií prevzali certifikáty o zápise.

Ornamentálny štýl Vajnôr

Vajnorský ornament patrí najvýraznejším ornamentálnym štýlom, ktoré sa na území Slovenska rozvinuli počas 19. storočia a prvej polovice 20. storočia.

Ovplyvnil štýl výšiviek, ale aj interiérové nástenné maľby vo Vajnoroch a v dedinách v blízkom okolí Bratislavy. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov - pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová (1882 – 1964).

Tá posunula lokálny ornamentálny štýl založený na princípe rytmického opakovania jemne kreslených hustých rastlinných zostáv do naturálnejších polôh bližších prírode a náboženskej symbolike. Táto tradícia sa vo Vajnoroch nikdy prerušila. Dodnes ju udržiavajú a rozvíjajú tvorcovia vo výšivkách, na krasliciach, maľbách na stenách domov, či na úžitkových predmetoch. Svoj obdiv k nej prejavujú obyvatelia Vajnôr dodnes, keď si pri sviatočných príležitostiach oblečú kroj. Na uchovávaní tradície sa podieľajú mnohí jednotlivci i miestne občianske združenia.

Paličky z Myjavy

Paličkovaná tylová čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny patrí medzi unikáty medzi mnohými druhmi paličkovanej čipky na Slovensku. Ojedinelá je pre svoju krehkosť a vzdušnosť. Tá sa dosahuje pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek.

Spočiatku bola typická pre obec Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil od 80. rokov 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá. Obľuba bielej tylovej čipky v okolí Myjavy súvisí s tradíciami štýlu miestnych odevov, v ktorom sa využívajú vzdušné biele látky. Čipka sa stala súčasťou ľudového odevu aj liturgického textilu. Pozoruhodné je, ako sa s ním, ako s prvkom vlastného kultúrneho dedičstva, identifikujú súčasní obyvatelia myjavského regiónu a ako si ho cenia.

V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je v súčasnosti 13 zapísaných prvkov: Fujara a jej hudba, Radvanský jarmok, Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, Terchovská muzika, Tradičné ručné zvonenie na zvony a funkcia zvonárov na Slovensku, Čičmianske ornamenty, Banskoštiavnický Salamander, Tradičné bábkarstvo na Slovensku, Gajdy a gajdošská tradícia na Slovensku, Modrotlač, Horehronský viachlasný spev a dva najnovšie Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament.

Téma: Sme v obrazoch


Hlavné správy zo Sme.sk

PÍŠE LUBOŠ PALATA

Česko sa stalo základňou vietnamskej rozviedky

Únos je len špičkou ľadovca.

PLUS

Portugalci sa dostali z drogového pekla radikálne

Z užívateľov drog spravili ľudí so zdravotným problémom.

Neprehliadnite tiež

Arethu Franklinovú pochovajú 31. augusta v Detroite

Speváčka zomrela vo veku 76 rokov na rakovinu pankreasu.

Čo by bolo so Slovenskom, keby Hitler vyhral? Nová výstava hľadá v ťažkej téme humor

V bratislavskej Kunsthalle je vynaliezavá výstava Orly a holubice.

Katarína Bajcurová: Ak si dobre spomínam, Biľak a Fulla si tykali

Nebol by umelcom, keby nemal veľké ego. Kurátorka výstavy Filla-Fulla odhaľuje dve tváre československého umenia.