Folklór je náš a je v nás. Všetky ostatné žánre, vplyvy a prúdy umenia, ktoré k nám prichádzajú, majú určite svoj význam pre tú-ktorú generáciu, no podľa môjho názoru všetko chtiac-nechtiac podvedome vnímame cez to, čo sme dostali v genetickej výbave tu na Slovensku, v srdci Európy.
Televízna šou Zem spieva – možno by bolo lepšie dať jej úplne obyčajný prívlastok televízny program (ale to by nebolo možno atraktívne pre široké masy divákov, ktorí za posledné roky sledovali na obrazovkách formáty prebraté zo zahraničia) je vynikajúci nápad.
Áno, je potrebné náš folklór zviditeľniť, pretože si to zaslúži. Mnohí sme si až pri sledovaní Zem spieva uvedomili, koľko talentu, krásy a zručnosti je ukrytých v piesňach, tanečnom prejave a v nádherných krojoch, ktoré nám závidí svet.
Tento program nám odokrýva aj to, že folklór snáď nie je až taký menšinový žáner, ako by sme si mysleli – veď sme sa už dozvedeli o sólistoch, skupinkách i súboroch, ktoré sa mu venujú s láskou a zanietením. Považujem preto nápad vytvoriť program o folklóre a vlastne o nás všetkých, čo tu žijeme, za veľmi prínosný.
Nie sú metre ani minúty
Pri sledovaní prvej časti som bola veľmi zvedavá – asi ako každý. Hneď ma upútala krásna vizuálna stránka a prostredie, kde sa konali výbery.
Zo začiatku ma rušilo trio mladých „sprievodcov programom“ S hudbou vesmírnou, ale chápala som zámer tvorcov, že tým chcú dokázať, že tento program je aj - a možno najmä - pre mladých ľudí, ktorí sa doteraz s folklórom nestretli alebo majú pocit, že je to niečo staromódne a nič pre nich.
Mohla by som polemizovať o výbere a niekedy nepatričnom alebo rušivom zaradení zahraničnej hudby do idylických obrázkov Slovenska, ale pripisujem to znovu snahe tvorcov „byť akční“ a možno aj ukázať kontrast medzi tradíciou a súčasnosťou.
Štefan Štec (zdroj: FOTO - RTVS)Neviem, ako prebiehali výbery, ale predpokladám, že odborná porota mala ťažkú úlohu. V umení je totiž zložité súťažiť a určiť, kto je lepší a kto horší. Neexistujú metre, minúty, ani iné parametre, ktoré by presne odmerali kvalitu, schopnosti, úroveň umeleckého prejavu.
Ťažko sa hodnotí malý speváčik popri vyspievanej speváckej skupine, detský súbor versus zohratá partia dospelých tanečníkov. Dôležité však je, že sa do jednotlivých častí zaraďujú rôznorodí interpreti a že sa ukazuje bohatstvo nášho tradičného umeleckého prejavu.
V rusínskej piesni je moja mama
Neviem, či v programe Zem spieva ide primárne o súčasný obraz slovenského folklóru. Myslím si, že tu ide najmä o to, ukázať, že folklór po stáročia existuje, pretrváva a že ho pestuje množstvo ľudí.
I keď sa tu súťaží a diváci môžu držať niekomu zo súťažiacich palce, potenciál tohto programu vidím najmä v tom, že členovia poroty pri hodnotení upriamujú pozornosť nielen súťažiacich, ale aj divákov, čo si majú všímať.
Či už spôsob spevu alebo hrania, dôležitosť správneho výberu piesní, použitie krojov, originalitu choreografie atď. Vysvetľujú tak nenásilným spôsobom, čo je v našom folklóre podstatné, zaujímavé a hodnotné.
Je za tým mnoho výskumov, skúseností a štúdia – náš folklór je taký bohatý, že je stále na ňom čo skúmať. Pre mňa je Zem spieva programom, ktorý nás v prvom rade učí. Učí nás byť hrdými na to, čo máme.
Folklór je veľmi osobná záležitosť a každý si v ňom nájde niečo svojmu srdcu blízke. Ako mi povedala moja priateľka - narodená v Bratislave: „ Vieš, moja mama bola rusínka a spievala mi rusínske piesne. Dnes, keď počujem rusínsku pieseň, je tam moja mama...“
Mojše Band. (zdroj: FOTO - RTVS)Závislosť od spevu
V sobotnom pokračovaní som našla veľa: šikovnú mladú speváčku Sárku, tínedžera Patrika, ktorý sa vyjadril, že „ folklór patrí do tohto storočia“, folklórnu skupinu Sliačanka – päť zrelých žien „závislých“ od spevu, slovenských študentov zo súboru Poľana, ktorí v Brne nezabúdajú na svoje korene.
Bol tam 10-ročný Samko, ktorý krásne spieva, ale hrá aj futbal, veselí, priateľskí a s chuťou spievajúci páni zo speváckej skupiny Lidovec a aj citlivý, prostoreký a detsky úprimný malý Jakubko.
Zaujal ma Mojše band so zaujímavým prístupom k spracovaniu židovskému folklóru aj mladý muž Štefan, ktorý od Superstar presedlal na rusínsky folklór. Znovu to bola ukážka bohatstva nášho folklóru a ľudského talentu.
Autorka je umelecká vedúca a dirigentka speváckeho zboru Lúčnica
Autor: Elena Matušová
