Pustil som sa do reštrukturalizácie informačných fondov. Takto honosne som si nazval vytriasanie prachu a roztočov v knižnici. Patrí sa používať vznešené názvy, lebo jazyk je tu na to, aby sme prízemné a obyčajné povyšovali. Veď už nemáme skladníkov a upratovačky, ale referentov logistiky a manažérky hygieny.
Plný nos a zapálené oči sú pri práci s knihami, ktoré ležia roky na policiach, sprievodným javom. Ale robiť poriadok v knižnici stojí za tie prekvapenia. Napríklad som zistil, že mám doma štyri rôzne vydania Mena ruže Umberta Eca. A jedno z nich je iné ako ostatné. Ideológia nepustila, a tak sa vydanie z roku 1988 nezačína spomienkou, ako rozprávač ušiel z Prahy roku 1968 do rakúskeho Melku...
Alebo som medzi knihami našiel pol milióna. Teda jednu bankovku, suvenír z Turecka z čias, keď ste si tam za tú cenu mohli kúpiť ledva kebab na ulici. Ale pol milióna doma poteší.
A spároval som zopár obalov kníh, ktoré sa len tak povaľovali ako voľne pohodené župany, s ich knihami. A začervenal som sa pri niektorých knihách, ktoré niesli pečiatku knižnice. Ale už to je premlčané, že sa stratili, veď to bolo za čias socialistickej republiky, a ktorej knižnici by chýbal Samuel Beckett Novely a texty pro nic z roku 1966, aj tak sa už premieňa na ničotu.
A keď sme pri nositeľoch Nobelovej ceny, potešilo ma, že som nestratil knihu Veža Williama Goldinga s jeho vlastnoručným podpisom z čias, keď bol na návšteve Bratislavy. Ako sa, mimochodom, dnes, v čase elektronických kníh, uspokojujú lovci spisovateľských autogramov? Majú spisovatelia zaručený elektronický podpis?
A občas ma pri presúvaní prepadla príjemná nostalgia, keď som sa začítal do náhodne otvorených úryvkov z kníh, ktoré ma tak bavili. A chcete si ich čítať znova a dookola ako Chazarský slovník, v ktorom vidíte tie isté historické udalosti rôznymi očami. Poučné aj pre dnešok.
Reštrukturalizácia ukázala, že nie knihy sú z piesku, ale celá knižnica, labyrint poznania, raj srdca a kúdoly prachu k tomu. Je totiž úplne jedno, že dnes vyzerá domáca knižnica uprataná, ale už v najbližších dňoch zazvoní poštárka s novou zásielkou. Alebo ma v kníhkupectve prepadne ten nutkavý pocit, že bez tejto konkrétnej knihy predsa nemôžem prežiť.
A potom sa budú musieť knihy pomknúť, pustiť trocha miesta novým. A to bude chcieť novú reštrukturalizáciu.
