Špičku rebríčka knižných bestsellerov v Nemecku momentálne okupujú zahraniční autori. Na čele sa nachádza Martin Suter s ružovým Slonom, ktorý je geneticky vyklonovaný pre potreby čínskeho koncernu.
Slovenský čitateľ si, žiaľ, tohto, v Nemecku veľmi obľúbeného Švajčiara, nemá zatiaľ možnosť prečítať v preklade. Úplne iná situácia je však na ďalších miestach, kde sa nachádza Elena Ferrante s prvými dvomi časťami neapolskej tetralógie a na chrbát jej dýcha Paul Auster s románom 1,2,3,4 (recenziu nájdete na strane VIII).
Z hľadiska predaja je však najdôležitejšou udalosťou uplynulých týždňov prekročenie hranice 19,99 eura za knižné novinky.
Tá sa dlhodobo považovala za priam magickú. Priemer ceny aktuálnej TOP 20 má hodnotu 21,93 eura, pričom najpredávanejšie tituly stoja takmer 30 eur. Nemecký čitateľ nemá zjavne problém za kvalitu zaplatiť viac, čo je pre vydavateľov veľmi dobrá správa.
Zrkadlo má 70
Nemecká žurnalistika na začiatku roka oslávila ďalšie jubileum, sedemdesiat rokov od vydania prvého čísla týždenníka Der Spiegel (Zrkadlo). Bol to fakticky dar Britov, ktorí si uvedomovali, že krajina po vojne potrebuje na premenu aj slobodnú a nezávislú tlač.
Spolupráca s vedením okupačnej rady síce skrachovala po pár týždňoch, ale novovzniknutá redakcia s licenciou na vlastný časopis sa ukázala veľmi životaschopná.
Štatistika Der Spiegel je veľkolepá: 378-tisíc článkov, 3650 vydaní, 500 filmových dokumentov vytvorených 2000 novinármi pod vedením 27 šéfredaktorov.
Hviezdnu chvíľu, keď sa lámala sloboda tlače, zažil týždenník v roku 1962, keď bol vydavateľ Rudolf Augstein dlhodobo v spore s vtedajším ministrom vnútra Franzom Jozefom Straussom, ktorého považoval za veľmi nebezpečného politika. Zlomový okamih nastal, keď vyšiel článok Akí sme silní? o obranyschopnosti bundeswehru.
Prokuratúra, Strauss a neskôr aj nemecký kancelár Adenauer boli presvedčení, že redakcia vyzradila štátne tajomstvo. Augstein spolu s dvomi autormi skončili vo väzení. Neskôr sa im podarilo dokázať, že vychádzali len z verejne dostupných zdrojov, ale vyše sto dní, ktoré si šéfredaktor odsedel v chládku, otriaslo Nemeckom. Za novinárov sa postavila verejnosť aj politici z FDP, ktorí opustili vládny kabinet. Ambiciózneho bavorského politika pripravila fakticky o šancu stať sa kancelárom.
Generálneho prokurátora Siegfrieda Bubacka, ktorý raziu v redakcii riadil, postihol ešte tragickejší osud, keď ho v roku 1977 zastrelil atentátnik z Frakcie Červenej armády (RAF).
Spiegel od začiatku staval na zásade, že publikovať sa môžu len overené fakty a ak existujú pochybnosti, radšej informáciu nezverejniť. Má najväčšie dokumentačné pracovisko zo všetkých médií. Možno práve preto je stále politikmi trpený až nenávidený, čo sa redakcii evidentne veľmi páči a na titulku svojho jubilejného čísla dali hanlivé citáty na svoju adresu od piatich čitateľov, zhodou okolností nemeckých kancelárov. Helmut Kohl týždenník tak neznášal, že od roku 1976 mu neposkytol žiadny rozhovor.
Najvýznamnejšie články z pohľadu vydavateľstva vyšli knižne v 480-stranovej reprezentačnej publikácii 70 Der Spiegel 1947 – 2017, podobne ako v minulosti na týchto stránkach spomínané vydanie titulných stránok denníka Bild.
Eco varoval už pred dvadsiatimi rokmi
Umberto Eco už pred vyše dvadsiatimi rokmi varoval pred tým, že omnoho dôležitejšie ako to, čo všetko sa bude raz nachádzať v hypertextoch, teda na internete, bude potreba vedieť sa prepracovať k informáciám. Eco už vtedy predpokladal existenciu dôveryhodných sprievodcov. Napokon aj Dante sa dostal z Pekla za pomoci básnika Vergília.
Paradoxne, kým v minulosti sa zdalo, že takýto sprievod bude len uľahčením pre menej zdatných užívateľov, dnešná doba alternatívnych faktov ukázala, že bez istoty svetiel majákov sa nezaobídeme. Knižný svet nie je na tom o nič ľahšie. Predrať sa hlušinou zle napísaných príbehov, ocenených falošnými recenziami, prípadne nekritickými obdivovateľmi, je čoraz náročnejšie.
V Nemecku preto rastie počet servisov, ktoré umožňujú zasielať denné prehľady nielen o novinkách na vlastných stránkach, ale kým sa zobudíte, prečítajú a vyberú pre vás texty z najvýznamnejších denníkov.
Samozrejme, môžete namietať, že takto „predžutý“ materiál môže byť manipulatívny. Každý z nás však preberá informácie od niekoho iného, nakoľko nie je v silách a ani možnostiach jednotlivca prečítať a overiť si všetko. Ostáva vám len dôvera, že nebudete oklamaní. Týchto niekoľko adries by vás nemuselo sklamať.
perlentaucher.de – V preklade lovec perál, inak podľa vlastných slov online kultúrny magazín sa nezameriava len na knižné recenzie, ale ponúka aj výber z fejtónov kľúčových nemeckých denníkov.
volltext.net – V Rakúsku sídliaci literárny časopis aj ako mesačník, ale abonenti jeho spravodajcu dostávajú mailom každé ráno aj prehľad knižných esejí.
literaturkritik.de – Taktiež mesačník pre náročnejších čitateľov, nezameriava sa len na recenzie beletrie.
buchreport.de – Stránka určená pre pracovníkov knižného priemyslu, čomu zodpovedá aj cena predplatného takmer 500 eur ročne. Bežnému čitateľovi pre základnú orientáciu stačí aj krátky denný sumár.
Listy zo sveta Róbert Dyda Autor je spisovateľ a publicista, žije v nemeckom Augsburgu
