BRATISLAVA. Bol poctou dlhoročnému umeleckému vedúcemu súboru profesorovi Štefanovi Nosáľovi k jeho 90. narodeninám, ktoré oslávil 20. januára tohto roku. Program mapuje prostredníctvom tancov, filmových ukážok a priamych spomienok hostí dielo profesora Nosáľa od začiatkov až po súčasnosť.
Štefan Nosáľ. (zdroj: TASR)Zároveň pripomenul aj jeho pôsobenie v ďalších oblastiach umeleckej sféry, ktoré bolo rovnako významné a úspešné. Lúčnica predviedla choreografie Štefana Nosáľa z jeho tvorby.
Prvou bol Zbojnícky tanec s pôvodnou choreografiou z roku 1950, čo bola prvá Nosáľová choreografia pre súbor, nasledovali Detvianska veselica z roku 1952, Radvanský jarmok (1955), Olaská (1995), Širákový (1970), Horehronci (1983) a úryvok z úspešného muzikálu Na skle maľované (1974), Vitaj jar (1975). Záver tvoril blok Zo zlatého fondu Lúčnice.
Profesor Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej. Absolvoval Gymnázium v Banskej Bystrici a Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave, štúdium ukončil v roku 1953 s titulom stavebný inžinier. V rokoch 1953 1957 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v odbore choreografia tanca.
Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu prezident republiky udelili titul profesor. V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice ako člen mužskej skupiny Odzemkári, onedlho bol zvolený aj za umeleckého vedúceho tanca a choreografa tejto skupiny. Od roku 1951 prevzal pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica.
Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát. Od roku 1950 vytvoril v Lúčnici vyše 100 tanečných kompozícií i viacero samostatných celovečerných tematicky komponovaných programov.
Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry bol profesor Štefan Nosáľ ocenený mnohými medzinárodnými cenami, ako aj najvyššími domácimi oceneniami a štátnymi vyznamenaniami: Zaslúžilý umelec (1968), Národný umelec (1989), Rád Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), Cena ministra kultúry (2001), Krištáľové krídlo (2001), Slovak Gold (2002), Pribinov kríž I. triedy (2007) a cena Pavla Straussa (2009).
