BRATISLAVA. "Pol roka sme zhromažďovali rôzne predmety. Každý mohol prispieť niečím, čo sa dalo rozbiť: domáce spotrebiče, nábytok, vázy, televízory, počítače. Ľudia dostali kladivá, niektorí si priniesli aj ochranné pomôcky, DJ zahral najhlasnejšiu vec, pustili sa stroboskopy, para, zaznel industrial metal, pri ktorom sa ľudia vyventilujú aj fyzicky. Niekedy behali aj holí, ale nikomu to neprekážalo."
Nie, to nie je koniec sveta, len spomienka na destruction party a jeden hudobný klub. Volá sa Fuga a viac sa o ňom píše v novej knižke Miesta živej kultúry.
Dnes už v pôvodnej podobe nefunguje, presťahoval sa, ale stále usporadúva koncerty a iné akcie. Už nie sú také divoké ako kedysi. Časy sa zmenili a v prístupe k životu sa treba vyvíjať.
Stále však platí, že v opustených priestoroch sa podniká ako v provizóriu, z ktorého vás môžu zo dňa na deň vysťahovať. Mnohé miesta živej kultúry takú skúsenosť majú, viaceré však našli cestu, ako ďalej fungovať. Rozvíjajú sa už nielen v Bratislave.
Exemplárnym slovenským prípadom genia loci bolo divadlo Stoka – lúčilo sa s ním najťažšie práve v časoch, keď miest živej kultúry v Bratislave fungovalo najmenej. (zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)
Autori spomínanej knižky sa však zamerali práve na tie, ktoré sa o nezávislú kultúru intenzívne pokúšali po roku 1989 v hlavnom meste. Zachytili tak zvyšky atmosféry jeho rodiaceho sa multikultúrneho ducha.
Našli niekoľko desiatok umeleckých priestorov a priniesli o nich autentické výpovede. Nájdeme medzi nimi legendárne divadlo GUnaGU, filmový klub Nostalgia, U Club, Propeller, Cvernovku, Batelier či A4 a iné.
Vďaka čomu mohli začať fungovať?
Ateliéry v továrni Cvernovka sa minulý rok museli vysťahovať z priestorov, kde fungovali niekoľko rokov. Tímy ľudí ich teraz budujú nanovo v prázdnych priestoroch bývalej školy. (zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)1. Komunistické zasadačky mali dobrú výbavu
Po roku 1989 sa postupne začalo vynárať množstvo rôznych priestorov, pôvodne vlastnených štátom a poznačených časom.
Prestali slúžiť svojmu účelu, lebo inštitúcie sídliace v nich zanikli alebo sa vzmohli na iný život niekde inde. V opustených priestoroch často zostávalo použiteľné zariadenie, ktoré sa dalo využiť. Napríklad Filmový klub 901 vznikol vďaka kompletnému technickému vybaveniu kongresovej sály s premietačkami.
2. Komunity púšťali medzi seba svoju krvnú skupinu
Hudobné, tanečné, filmové, literárne kluby, divadlá, multikultúrne centrá, knižné kluby, galérie či otvorené ateliéry vznikali po roku 1989 aj dnes najmä z iniciatívy mladých ľudí, študentov či čerstvo vyštudovaných absolventov vysokých škôl, kreatívcov z výtvarného, dizajnérskeho či iného umeleckého prostredia.
Často ich spájalo spoločné štúdium alebo tvorivá cesta a chceli v nej ďalej spolu pokračovať alebo jednoducho mať štýlový priestor pre všetkých svojich kamarátov. Niektoré sa otvárali verejnosti viac, iné menej, podľa toho, čomu sa venovali a na akej úrovni ponúkali umeleckú produkciu.
Bývalé pôsobisko filmového klubu Nostalgia. (zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)3. Zo socializmu sa dalo štýlovo ťažiť
Prvé nezávislé miesta živej kultúry po roku 1989 boli výnimočné všetky - učarovali atmosférou predtým nepoznanej slobody.
Jedným z najstarších a dodnes trendových je bratislavské divadlo GUnaGU - prežilo totiž z čias socializmu a hoci už nesídli v pivnici na Hlavnom námestí, ale o kúsok ďalej, zachovalo si atmosféru a poetiku, ktorú dodnes rozvíja vo svojej tvorbe jeho spoluzakladateľ Viliam Klimáček.
4. Učili sa manažérstvu za pochodu
Práve profilovanie kultúrneho programu, zachytávanie stále nových trendov a manažérske ciele pomáhali miestam živej kultúry pretrvávať. Lákali však obmedzenejšiu skupinu ľudí, preto bolo otázkou času, kedy a ako rozbehnú barovú či kaviarenskú prevádzku. Postupne sa to začalo diať aj naopak.
Legendárny U.Club dostal Bratislavu na svetovú mapu elektronickej hudby. (zdroj: FOTO - ARCHÍV SME)5. Činom proti developerom
Nadšenci väčšinou začínali na kolene, svojpomocne riešili všetko - od zháňania techniky a zariadenia až po výrobu plagátov a bulletinov.
Postupne objavovali, čo všetko s kultúrnym manažmentom súvisí a či dokážu zostať pri svojich ideáloch, keď majú fungovať na profesionálnej úrovni. Ak zanikli, tak často preto, že ich odradila štátna byrokracia, alebo zásahom developerskej moci jednoducho prišli o priestor, ktorý ich fungovanie určoval.
6. Doba mafiu akceptovala, extrémistov nemusela
So zariaďovaním kaviarenskej prevádzky sa v 90. rokoch začalo spájať divoké výpalníctvo, najmä hudobné kluby spojené s krčmami sa mafiánskym praktikám nevyhli.
Patrili medzi tie najzraniteľnejšie, aj čo sa týkalo extrémistických prejavov. V tých časoch sa voči nim šéfovia klubov nemuseli vyhraňovať tak, ako si to pýta doba dnes, ale už vtedy ich v prostredí koncertných kapiel vnímali.
Akademický klub Barus Rattus vznikol v roku 2010 ako spontánne úsilie výtvarníkov a dizajnérov v priestoroch Ústavu normálnej a patologickej fyziológie. Spojil umenie a vedu. (zdroj: FOTO - ARCHÍV KLUBU BARUS RATTUS)
