Bol drsný, bol smutný, bol šokujúci. A napriek tomu čitateľov slovenskej literatúry očaril. Román Piata loď získal v roku 2011 cenu Anasoft litera a zaujal režisérku Ivetu Grófovú, ktorá v ňom našla inšpiráciu na svoj druhý celovečerný film.
Do našich kín príde 16. marca, len niekoľko dní po tom, ako sa z festivalu Berlinale vrátil s cenou detskej poroty, ktorá ocenila príbeh, kde sa deti zrazu stanú plnohodnotnými dospelými. Autorka románu MONIKA KOMPANÍKOVÁ hovorí, že dospelí v ňom zrejme uvidia trochu iný príbeh.
Návštevnosť slovenských filmov v kinách nebýva veľmi vysoká, stále nesú pečať smútku, bývajú depresívne. Ako pôsobí na vás Piata loď?
"Nevyhýbala by som sa smutným témam, prečo by sme mali chodiť na všetky filmy s tým, že sa ideme zabávať. Myslím si, že film Piata loď neublíži dospelým ani školopovinným deťom. Je v ňom veľa svetlých a silných momentov aj vďaka hercom, ktorí dali do svojich postáv to vlastné, prirodzené, autentické.
Na mňa film pôsobil napriek ťažšiemu úvodu veľmi pozitívne a katarzne. Chystám sa vziať do kina aj svojich synov."
Na diskusii o Piatej lodi v trenčianskom Klube Lúč. (zdroj: FOTO - PIATA LOĎ)Vaša kniha vznikla podľa istej dávnej novinovej správy o dievčatku, ktoré unieslo dojča. Je také niečo naozaj možné?
"Je pravda, že v súvislosti s mojím námetom sa v kritikách objavili hlasy, že takýto príbeh je nepravdepodobný, ja som mu však verila.
