Priateľstvá a kamarátstva medzi divadelníkmi sú všelijako prepletené, aj vďaka tomu vznikajú ich diela v takom obsadení, v akom ich diváci zažívajú.
Napríklad známy herec Ady Hajdu účinkuje už asi desať rokov v úspešnej inscenácii Iluzionisti s Milanom Lasicom a Zuzanou Fialovou.
Medzitým sa však na svojej lodi v Divadle v podpalubí skamarátil s režisérom Jakubom Nvotom, ten ho potom obsadil do inscenácie Meno a vyhrali s ňou Kremnické gagy. Následne spolu naštudovali titul Letmý sneh, tomu sa zase kamarátsky teší jeho autor Pavol Vilikovský a divadlo Astorka má vypredané.
Že im kamarátstvo obdivuhodne ide, sa chystajú Hajdu s Nvotom potvrdiť v novom divadelnom titule už celkom na rovinu: naštudovali spolu hru Môj dobrý kamarát. V Štúdiu L+S má v piatok premiéru.
Kamarátstvo totiž nie je celkom jednoduchá záležitosť, a práve o tom oceňovaná hra obľúbeného francúzskeho dramatika Érica Assousa hovorí.
"Čím je človek starší, tým viac ľudí na tomto svete mu lezie na nervy. Zrazu si myslíš, koľko toho o svojich priateľoch vieš, a potom jeden príde a sklame ťa a je to veľmi smutné," hovorí pre SME Ady Hajdu.

Vraj sa mu také niečo prvý raz stalo na vojenčine. Kamarát mu povedal, tu ma počkaj a kým prídem, schovaj sa. On čakal, až kým nezmeškal nástup, a basa ho neminula. Dnes sa na tom zabáva, no odvtedy vie, aké to je, keď vás niekto oklame.
Každý má svojho dobrého kamaráta. Zjaví sa raz za čas a obráti mu život naruby. Jeho najlepším kamarátom v novej hre bude Lukáš Latinák. bude až taký dobrý, že priateľstvo veľmi rád využije na všetko, až sa príbeh dokonale zamotá. Ady Hajdu hlási v prípade tohto hereckého kolegu z javiska príval energie. Sám z nej vraj veľa čerpá.
Obaja sa stanú súčasťou manželských párov, ktoré sa znenazdania ocitnú v kolotoči nedorozumení, poloprávd a ošemetných situácií.
Tie však postupne ukážu, ako funguje chlapské priateľstvo, ktoré sa vie v prípade núdze nad mnohé veci povzniesť, ale aj ženská tolerancia, ktorá v záujme dobrých rodinných vzťahov napokon vždy príde. Ako na ňu, ukážu Anikó Vargová, Rebeka Poláková a Viktória Predanociová.
"V živote som bol vždy naivný, úprimný a mnohým kamarátom som rád veril," hovorí Ady Hajdu. Už sa vraj nezmení, len sa medzitým naučil viac odpúšťať a šetriť vlastnou energiou.
Aj dnes však bez zábran vybozkáva najväčších introvertov, rovnako ako pred rokmi. A najviac si stále bude ceniť celoživotné kontakty. "Pramenia z čias, keď sme žili v komunite, chodili spolu na dovolenky a spájali nás naše deti. Kamarátstva, ktoré z týchto čias pretrvali, sú tie ozajstné."