Príliš veľa textu – vravia vydavateľstvá na naše detské knihy

Úspech detskej literatúry na zahraničnom trhu zaručujú ilustrácie. Máme na ne?

Dobšinského slovenské rozprávky s ilustráciami Ľudovíta Fullu boli v minulosti jedným zo spoľahlivých prekladových artiklov.(Zdroj: FOTO - ARCHÍV)

Pred rokom sa zopár detských kníh zo slovenskej produkcie podarilo pri sústredenom úsilí presadiť na prestížnom medzinárodnom knižnom veľtrhu v Budapešti, kde Slovensko figurovalo ako čestný hosť.

Po roku hlási tamojší Inštitút detskej knihy: v top 25-ke najlepších detských kníh minulého roka sa objavili aj dve slovenské. Ako sa našim detským knihám vo svete vlastne darí?

Hoci pri rebríčkoch najkrajších detských kníh sú chytľavým a logickým kritériom najmä krásne a výpravné ilustrácie, ich skutočný úspech je oveľa zložitejší.

Balkán nás číta

„Nedá sa povedať, že by sme v niektorej krajine s detskou literatúrou špeciálne bodovali. Budapešť vyskočila, lebo sa na prezentácii intenzívne pracovalo,“ hovorí šéfka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová.

Jej tím momentálne pripravuje podklady na medzinárodný festival detskej knihy v Bologni, ktorého sa Slovensko pravidelne zúčastňuje. Tam však platia pre detské knihy iné kritériá - západné vnímanie detskej knihy kladie dôraz na ilustráciu a vyžaduje menej textu.

„V globále možno povedať, že naše detské knihy viac rezonujú v balkánskych krajinách. Nie sú to veľké čísla, ale záujem je rovnomerný, permanentný,“ hovorí Vallová.

Je to podľa nej zaujímavý jav, o ktorom sa v jej kruhoch debatuje. Záujem totiž podľa nej nefunguje len preto, že v týchto krajinách viac fungujú slovenské menšiny, prichádza aj z regiónov, kde nie sú. Dobrú tradíciu zrejme udržiava stále veľmi navštevovaný medzinárodný veľtrh v Belehrade.

Hrdíme sa čítaním

V Bologni prebieha každý rok najvýznamnejší veľtrh detskej knihy. „Tento rok máme v porote konečne Slováka, mladého ilustrátora Tomáša Klepocha, čo by nám mohlo pomôcť nazrieť do zákulisia. My síce máme predstavu, aké detské knihy sú najkrajšie, ale tam sú tendencie iné,“ hovorí Vallová.

Rozdiel medzi knihami pre deti a dospelých vidí najmä v tom, že detské sú kvôli ilustráciám citeľne drahšie a vyžadujú si špeciálnu úpravu. Najviac žiadané sú takzvané picture book, čiže albumy väčšieho formátu s čo najmenej textom a s veľkými obrázkami.

„Tu sa s vnímaním medzinárodnej poroty dosť rozchádzame,“ hovorí Vallová. „Pre istú vekovú kategóriu ponúkame oveľa viac textu ako knižky v západných krajinách. I keď sa naše knihy hodnotia ako nádherné, priveľa textu je problém. My ho nechceme programovo redukovať, hrdíme sa práve tým, že naše deti čítajú viac,“ vysvetľuje.

V Maďarsku podľa Vallovej vnímajú úroveň detskej literatúry podobne ako u nás, preto mohli naše knižky uspieť. Konkrétne sa to podarilo Hlbokomorským rozprávkam Moniky Kompaníkovej, Žirafej mame Alexandry Salmely a v širšom rebríčku aj populárnej Mimi&Líze.

Bologna nás obdivuje aj kritizuje

„Porota vyberala zo zhruba tisícky knižiek," približuje Tímea Pénzes, prekladateľka Hlbokomorských rozprávok do maďarčiny. "Vzhľadom na ilustrácie v nich nie je prehnané množstvo textu, porota ich vyzdvihla rovnako ako preklady."

Príbehy sú podľa nej veľmi milé a chytajú za srdce, maďarské deti ich dobre prijali. Myslí si, že práve na základe minuloročného úspechu sa tento rok dvere pre rozprávkové knižky otvoria v Maďarsku ešte viac. Naznačujú to ďalšie pripravované akcie na knižnom trhu.

Šéfky LIC-u Miroslava Vallová tvrdí, že napriek západnému dôrazu na vizuálny vnem náš bohatší textový koncept detských kníh v Bologni obdivujú.

Na rozdiel od talianskych autorov, ktorí sa vyslovene špecializujú buď na literatúru pre deti alebo pre dospelých, u nás navyše píšu detské knihy tí najuznávanejší autori dospeláckych kníh – ako príklad uvádza Jaroslavu Blažkovú či Dušana Dušeka.

„Môžeme však len dôvodiť, že čítanie s porozumením je naša najväčšia devíza,“ pripúšťa.

Na čom fičia holandské deti

„V Holandsku sú vekové kategórie pri detských knihách veľmi prísne,“ hovorí prekladateľ slovenskej literatúry do holandčiny Abram Muller. Detskú literatúru zatiaľ neprekladal, no má pocit, že holandské deti sa v knihách už v skorom veku konfrontujú s realitou, napríklad s témami o stave rodiny, o závislostiach či o smrti.

Potvrdzuje, že v súčasnosti slovenskí autori na holandskom knižnom trhu nefigurujú. Preklady našej detskej literatúry vyšli v Holandsku naposledy v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Cestu do krajiny veterných mlynov si vtedy našla Válkova zbierka detských básní Veľká cestovná horúčka, poviedky Z poľovníckej kapsy Ruda Morica a päť ilustrovaných zväzkov slovenských ľudových rozprávok.

„Prekladať detskú literatúru je veľmi náročné, je to ako poézia,“ vraví Abram Muller. Ak by vraj nejakú mal na holandský trh priniesť, zrejme by si vybral Rozprávky pre neposlušné deti. „Je to dostatočne provokatívny text. V Holandsku deti nefičia na princeznách.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  2. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  3. Cestou - necestou
  4. Premier Club Nitra: Výborne čapovanú Plzeň hľadajte v centre
  5. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  6. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  7. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  8. Zábavný aj sebavedomý
  9. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  10. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  1. Dom od ES - bolo to fajn
  2. Zdravé zuby rovná sa zdravý kôň
  3. Majsterka Európy v silovom trojboji zo SvF STU
  4. Obnova kaštieľa v Malinove
  5. Vklad na kataster vybavíte od marca elektronicky
  6. Nulový úrok pre klientov, ktorí si do mBank prenesú kreditku
  7. Ako inovovať vo vašej firme? Poradí vám odborný seminár
  8. Nové bývanie bez murovania
  9. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň
  10. Dvojnásobný šampión v rozhovore o ceste, ktorá mu priniesla zisk
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 15 217
  2. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci 9 741
  3. Prežil som autonehodu. Teraz som vďačný za každý deň 9 571
  4. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností 4 553
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 632
  6. Za štadiónom Lokomotívy rastie zaujímavý projekt 3 234
  7. Zábavný aj sebavedomý 3 145
  8. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku 2 455
  9. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 2 275
  10. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 2 195

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Zjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

KOMENTÁRE

Mayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

KOMENTÁRE

V ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

PRIMÁR

Rakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

Neprehliadnite tiež

Mala po ordinačných hodinách a neotvorila žene v núdzi. Nesie vinu za jej smrť?

Bratia Dardennovci prichádzajú s príbehom mladej lekárky.

Najbohatší umelec vytiahol z dna oceána mýtickú loď. Alebo si to celé vymyslel

Damien Hirst už predal vypchatého žraloka za 12 miliónov dolárov.

Život mníšky: 24 hodín pochybností a jedna minúta nádeje

Poľské mníšky znásilnili cez vojnu sovietski vojaci. Ich príbeh sfilmovali.

Len málo mužov sa ničoho nebojí. Ich odvaha sa časom minie

Kniha Prach, čo padá zo snov je strhujúcim obrazom vplyvu vojny na psychiku.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop