Príliš veľa textu – vravia vydavateľstvá na naše detské knihy

Úspech detskej literatúry na zahraničnom trhu zaručujú ilustrácie. Máme na ne?

Dobšinského slovenské rozprávky s ilustráciami Ľudovíta Fullu boli v minulosti jedným zo spoľahlivých prekladových artiklov.(Zdroj: FOTO - ARCHÍV)

Pred rokom sa zopár detských kníh zo slovenskej produkcie podarilo pri sústredenom úsilí presadiť na prestížnom medzinárodnom knižnom veľtrhu v Budapešti, kde Slovensko figurovalo ako čestný hosť.

Po roku hlási tamojší Inštitút detskej knihy: v top 25-ke najlepších detských kníh minulého roka sa objavili aj dve slovenské. Ako sa našim detským knihám vo svete vlastne darí?

Hoci pri rebríčkoch najkrajších detských kníh sú chytľavým a logickým kritériom najmä krásne a výpravné ilustrácie, ich skutočný úspech je oveľa zložitejší.

Balkán nás číta

„Nedá sa povedať, že by sme v niektorej krajine s detskou literatúrou špeciálne bodovali. Budapešť vyskočila, lebo sa na prezentácii intenzívne pracovalo,“ hovorí šéfka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová.

Jej tím momentálne pripravuje podklady na medzinárodný festival detskej knihy v Bologni, ktorého sa Slovensko pravidelne zúčastňuje. Tam však platia pre detské knihy iné kritériá - západné vnímanie detskej knihy kladie dôraz na ilustráciu a vyžaduje menej textu.

„V globále možno povedať, že naše detské knihy viac rezonujú v balkánskych krajinách. Nie sú to veľké čísla, ale záujem je rovnomerný, permanentný,“ hovorí Vallová.

Je to podľa nej zaujímavý jav, o ktorom sa v jej kruhoch debatuje. Záujem totiž podľa nej nefunguje len preto, že v týchto krajinách viac fungujú slovenské menšiny, prichádza aj z regiónov, kde nie sú. Dobrú tradíciu zrejme udržiava stále veľmi navštevovaný medzinárodný veľtrh v Belehrade.

Hrdíme sa čítaním

V Bologni prebieha každý rok najvýznamnejší veľtrh detskej knihy. „Tento rok máme v porote konečne Slováka, mladého ilustrátora Tomáša Klepocha, čo by nám mohlo pomôcť nazrieť do zákulisia. My síce máme predstavu, aké detské knihy sú najkrajšie, ale tam sú tendencie iné,“ hovorí Vallová.

Rozdiel medzi knihami pre deti a dospelých vidí najmä v tom, že detské sú kvôli ilustráciám citeľne drahšie a vyžadujú si špeciálnu úpravu. Najviac žiadané sú takzvané picture book, čiže albumy väčšieho formátu s čo najmenej textom a s veľkými obrázkami.

„Tu sa s vnímaním medzinárodnej poroty dosť rozchádzame,“ hovorí Vallová. „Pre istú vekovú kategóriu ponúkame oveľa viac textu ako knižky v západných krajinách. I keď sa naše knihy hodnotia ako nádherné, priveľa textu je problém. My ho nechceme programovo redukovať, hrdíme sa práve tým, že naše deti čítajú viac,“ vysvetľuje.

V Maďarsku podľa Vallovej vnímajú úroveň detskej literatúry podobne ako u nás, preto mohli naše knižky uspieť. Konkrétne sa to podarilo Hlbokomorským rozprávkam Moniky Kompaníkovej, Žirafej mame Alexandry Salmely a v širšom rebríčku aj populárnej Mimi&Líze.

Bologna nás obdivuje aj kritizuje

„Porota vyberala zo zhruba tisícky knižiek," približuje Tímea Pénzes, prekladateľka Hlbokomorských rozprávok do maďarčiny. "Vzhľadom na ilustrácie v nich nie je prehnané množstvo textu, porota ich vyzdvihla rovnako ako preklady."

Príbehy sú podľa nej veľmi milé a chytajú za srdce, maďarské deti ich dobre prijali. Myslí si, že práve na základe minuloročného úspechu sa tento rok dvere pre rozprávkové knižky otvoria v Maďarsku ešte viac. Naznačujú to ďalšie pripravované akcie na knižnom trhu.

Šéfky LIC-u Miroslava Vallová tvrdí, že napriek západnému dôrazu na vizuálny vnem náš bohatší textový koncept detských kníh v Bologni obdivujú.

Na rozdiel od talianskych autorov, ktorí sa vyslovene špecializujú buď na literatúru pre deti alebo pre dospelých, u nás navyše píšu detské knihy tí najuznávanejší autori dospeláckych kníh – ako príklad uvádza Jaroslavu Blažkovú či Dušana Dušeka.

„Môžeme však len dôvodiť, že čítanie s porozumením je naša najväčšia devíza,“ pripúšťa.

Na čom fičia holandské deti

„V Holandsku sú vekové kategórie pri detských knihách veľmi prísne,“ hovorí prekladateľ slovenskej literatúry do holandčiny Abram Muller. Detskú literatúru zatiaľ neprekladal, no má pocit, že holandské deti sa v knihách už v skorom veku konfrontujú s realitou, napríklad s témami o stave rodiny, o závislostiach či o smrti.

Potvrdzuje, že v súčasnosti slovenskí autori na holandskom knižnom trhu nefigurujú. Preklady našej detskej literatúry vyšli v Holandsku naposledy v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Cestu do krajiny veterných mlynov si vtedy našla Válkova zbierka detských básní Veľká cestovná horúčka, poviedky Z poľovníckej kapsy Ruda Morica a päť ilustrovaných zväzkov slovenských ľudových rozprávok.

„Prekladať detskú literatúru je veľmi náročné, je to ako poézia,“ vraví Abram Muller. Ak by vraj nejakú mal na holandský trh priniesť, zrejme by si vybral Rozprávky pre neposlušné deti. „Je to dostatočne provokatívny text. V Holandsku deti nefičia na princeznách.“

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 549
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 3 255
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 096
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 839
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 2 825
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 499
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 493
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 452
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 419
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 958