Príliš veľa textu – vravia vydavateľstvá na naše detské knihy

Úspech detskej literatúry na zahraničnom trhu zaručujú ilustrácie. Máme na ne?

Dobšinského slovenské rozprávky s ilustráciami Ľudovíta Fullu boli v minulosti jedným zo spoľahlivých prekladových artiklov.(Zdroj: FOTO - ARCHÍV)

Pred rokom sa zopár detských kníh zo slovenskej produkcie podarilo pri sústredenom úsilí presadiť na prestížnom medzinárodnom knižnom veľtrhu v Budapešti, kde Slovensko figurovalo ako čestný hosť.

Po roku hlási tamojší Inštitút detskej knihy: v top 25-ke najlepších detských kníh minulého roka sa objavili aj dve slovenské. Ako sa našim detským knihám vo svete vlastne darí?

Hoci pri rebríčkoch najkrajších detských kníh sú chytľavým a logickým kritériom najmä krásne a výpravné ilustrácie, ich skutočný úspech je oveľa zložitejší.

Článok pokračuje pod video reklamou

Balkán nás číta

„Nedá sa povedať, že by sme v niektorej krajine s detskou literatúrou špeciálne bodovali. Budapešť vyskočila, lebo sa na prezentácii intenzívne pracovalo,“ hovorí šéfka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová.

Jej tím momentálne pripravuje podklady na medzinárodný festival detskej knihy v Bologni, ktorého sa Slovensko pravidelne zúčastňuje. Tam však platia pre detské knihy iné kritériá - západné vnímanie detskej knihy kladie dôraz na ilustráciu a vyžaduje menej textu.

„V globále možno povedať, že naše detské knihy viac rezonujú v balkánskych krajinách. Nie sú to veľké čísla, ale záujem je rovnomerný, permanentný,“ hovorí Vallová.

Je to podľa nej zaujímavý jav, o ktorom sa v jej kruhoch debatuje. Záujem totiž podľa nej nefunguje len preto, že v týchto krajinách viac fungujú slovenské menšiny, prichádza aj z regiónov, kde nie sú. Dobrú tradíciu zrejme udržiava stále veľmi navštevovaný medzinárodný veľtrh v Belehrade.

Hrdíme sa čítaním

V Bologni prebieha každý rok najvýznamnejší veľtrh detskej knihy. „Tento rok máme v porote konečne Slováka, mladého ilustrátora Tomáša Klepocha, čo by nám mohlo pomôcť nazrieť do zákulisia. My síce máme predstavu, aké detské knihy sú najkrajšie, ale tam sú tendencie iné,“ hovorí Vallová.

Rozdiel medzi knihami pre deti a dospelých vidí najmä v tom, že detské sú kvôli ilustráciám citeľne drahšie a vyžadujú si špeciálnu úpravu. Najviac žiadané sú takzvané picture book, čiže albumy väčšieho formátu s čo najmenej textom a s veľkými obrázkami.

„Tu sa s vnímaním medzinárodnej poroty dosť rozchádzame,“ hovorí Vallová. „Pre istú vekovú kategóriu ponúkame oveľa viac textu ako knižky v západných krajinách. I keď sa naše knihy hodnotia ako nádherné, priveľa textu je problém. My ho nechceme programovo redukovať, hrdíme sa práve tým, že naše deti čítajú viac,“ vysvetľuje.

V Maďarsku podľa Vallovej vnímajú úroveň detskej literatúry podobne ako u nás, preto mohli naše knižky uspieť. Konkrétne sa to podarilo Hlbokomorským rozprávkam Moniky Kompaníkovej, Žirafej mame Alexandry Salmely a v širšom rebríčku aj populárnej Mimi&Líze.

Bologna nás obdivuje aj kritizuje

„Porota vyberala zo zhruba tisícky knižiek," približuje Tímea Pénzes, prekladateľka Hlbokomorských rozprávok do maďarčiny. "Vzhľadom na ilustrácie v nich nie je prehnané množstvo textu, porota ich vyzdvihla rovnako ako preklady."

Príbehy sú podľa nej veľmi milé a chytajú za srdce, maďarské deti ich dobre prijali. Myslí si, že práve na základe minuloročného úspechu sa tento rok dvere pre rozprávkové knižky otvoria v Maďarsku ešte viac. Naznačujú to ďalšie pripravované akcie na knižnom trhu.

Šéfky LIC-u Miroslava Vallová tvrdí, že napriek západnému dôrazu na vizuálny vnem náš bohatší textový koncept detských kníh v Bologni obdivujú.

Na rozdiel od talianskych autorov, ktorí sa vyslovene špecializujú buď na literatúru pre deti alebo pre dospelých, u nás navyše píšu detské knihy tí najuznávanejší autori dospeláckych kníh – ako príklad uvádza Jaroslavu Blažkovú či Dušana Dušeka.

„Môžeme však len dôvodiť, že čítanie s porozumením je naša najväčšia devíza,“ pripúšťa.

Na čom fičia holandské deti

„V Holandsku sú vekové kategórie pri detských knihách veľmi prísne,“ hovorí prekladateľ slovenskej literatúry do holandčiny Abram Muller. Detskú literatúru zatiaľ neprekladal, no má pocit, že holandské deti sa v knihách už v skorom veku konfrontujú s realitou, napríklad s témami o stave rodiny, o závislostiach či o smrti.

Potvrdzuje, že v súčasnosti slovenskí autori na holandskom knižnom trhu nefigurujú. Preklady našej detskej literatúry vyšli v Holandsku naposledy v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Cestu do krajiny veterných mlynov si vtedy našla Válkova zbierka detských básní Veľká cestovná horúčka, poviedky Z poľovníckej kapsy Ruda Morica a päť ilustrovaných zväzkov slovenských ľudových rozprávok.

„Prekladať detskú literatúru je veľmi náročné, je to ako poézia,“ vraví Abram Muller. Ak by vraj nejakú mal na holandský trh priniesť, zrejme by si vybral Rozprávky pre neposlušné deti. „Je to dostatočne provokatívny text. V Holandsku deti nefičia na princeznách.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 979
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 327
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 104
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 508
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 198
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 040
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 642
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 302
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 994
  10. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 2 888

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf UNB: Hnevá ma zlý prístup zdravotníkov k pacientom

Mnohé izby budú dvojlôžkové. So samostatným sociálnym zariadením a so sprchou, vraví šéf UNB.

ŠPECIÁLNE DOBRÉ RÁNO

Špeciálne Dobré ráno: Kto na Slovensku kradne európske peniaze

Z diskusie Za slušné eurofondy.

SVET

Erdogan je varovaním, kde môže skončiť Maďarsko

Erdogan zmenil Turecko za pätnásť rokov.

Neprehliadnite tiež

Košice predbehli Londýn. V amfiteátri už videli novú verziu slávnej Žltej ponorky

V slovenských titulkoch filmu našiel Miro Žbirka nepresnosti.

Iron Maiden: Vďaka ich vzdoru padol aj Berlínsky múr

Na pražskom koncerte britskej legendy sa strieľalo z muškety s českou vlajkou.

Marián Čekovský: Oproti Lasicovi som neskúsený kocúr, čo prská na všetky strany

Hudba nie je to, čo tu verbálne natrepe, ale čo v hlave zostane navždy zakódované.