SME
Štvrtok, 1. október, 2020 | Meniny má ArnoldKrížovkyKrížovky

Príliš veľa textu – vravia vydavateľstvá na naše detské knihy

Úspech detskej literatúry na zahraničnom trhu zaručujú ilustrácie. Máme na ne?

Dobšinského slovenské rozprávky s ilustráciami Ľudovíta Fullu boli v minulosti jedným zo spoľahlivých prekladových artiklov.Dobšinského slovenské rozprávky s ilustráciami Ľudovíta Fullu boli v minulosti jedným zo spoľahlivých prekladových artiklov. (Zdroj: FOTO - ARCHÍV)

Pred rokom sa zopár detských kníh zo slovenskej produkcie podarilo pri sústredenom úsilí presadiť na prestížnom medzinárodnom knižnom veľtrhu v Budapešti, kde Slovensko figurovalo ako čestný hosť.

Po roku hlási tamojší Inštitút detskej knihy: v top 25-ke najlepších detských kníh minulého roka sa objavili aj dve slovenské. Ako sa našim detským knihám vo svete vlastne darí?

Hoci pri rebríčkoch najkrajších detských kníh sú chytľavým a logickým kritériom najmä krásne a výpravné ilustrácie, ich skutočný úspech je oveľa zložitejší.

Skryť Vypnúť reklamu

Balkán nás číta

„Nedá sa povedať, že by sme v niektorej krajine s detskou literatúrou špeciálne bodovali. Budapešť vyskočila, lebo sa na prezentácii intenzívne pracovalo,“ hovorí šéfka Literárneho informačného centra Miroslava Vallová.

Jej tím momentálne pripravuje podklady na medzinárodný festival detskej knihy v Bologni, ktorého sa Slovensko pravidelne zúčastňuje. Tam však platia pre detské knihy iné kritériá - západné vnímanie detskej knihy kladie dôraz na ilustráciu a vyžaduje menej textu.

„V globále možno povedať, že naše detské knihy viac rezonujú v balkánskych krajinách. Nie sú to veľké čísla, ale záujem je rovnomerný, permanentný,“ hovorí Vallová.

Je to podľa nej zaujímavý jav, o ktorom sa v jej kruhoch debatuje. Záujem totiž podľa nej nefunguje len preto, že v týchto krajinách viac fungujú slovenské menšiny, prichádza aj z regiónov, kde nie sú. Dobrú tradíciu zrejme udržiava stále veľmi navštevovaný medzinárodný veľtrh v Belehrade.

Skryť Vypnúť reklamu

Hrdíme sa čítaním

V Bologni prebieha každý rok najvýznamnejší veľtrh detskej knihy. „Tento rok máme v porote konečne Slováka, mladého ilustrátora Tomáša Klepocha, čo by nám mohlo pomôcť nazrieť do zákulisia. My síce máme predstavu, aké detské knihy sú najkrajšie, ale tam sú tendencie iné,“ hovorí Vallová.

Rozdiel medzi knihami pre deti a dospelých vidí najmä v tom, že detské sú kvôli ilustráciám citeľne drahšie a vyžadujú si špeciálnu úpravu. Najviac žiadané sú takzvané picture book, čiže albumy väčšieho formátu s čo najmenej textom a s veľkými obrázkami.

„Tu sa s vnímaním medzinárodnej poroty dosť rozchádzame,“ hovorí Vallová. „Pre istú vekovú kategóriu ponúkame oveľa viac textu ako knižky v západných krajinách. I keď sa naše knihy hodnotia ako nádherné, priveľa textu je problém. My ho nechceme programovo redukovať, hrdíme sa práve tým, že naše deti čítajú viac,“ vysvetľuje.

Skryť Vypnúť reklamu

V Maďarsku podľa Vallovej vnímajú úroveň detskej literatúry podobne ako u nás, preto mohli naše knižky uspieť. Konkrétne sa to podarilo Hlbokomorským rozprávkam Moniky Kompaníkovej, Žirafej mame Alexandry Salmely a v širšom rebríčku aj populárnej Mimi&Líze.

Bologna nás obdivuje aj kritizuje

„Porota vyberala zo zhruba tisícky knižiek," približuje Tímea Pénzes, prekladateľka Hlbokomorských rozprávok do maďarčiny. "Vzhľadom na ilustrácie v nich nie je prehnané množstvo textu, porota ich vyzdvihla rovnako ako preklady."

Príbehy sú podľa nej veľmi milé a chytajú za srdce, maďarské deti ich dobre prijali. Myslí si, že práve na základe minuloročného úspechu sa tento rok dvere pre rozprávkové knižky otvoria v Maďarsku ešte viac. Naznačujú to ďalšie pripravované akcie na knižnom trhu.

Skryť Vypnúť reklamu

Šéfky LIC-u Miroslava Vallová tvrdí, že napriek západnému dôrazu na vizuálny vnem náš bohatší textový koncept detských kníh v Bologni obdivujú.

Na rozdiel od talianskych autorov, ktorí sa vyslovene špecializujú buď na literatúru pre deti alebo pre dospelých, u nás navyše píšu detské knihy tí najuznávanejší autori dospeláckych kníh – ako príklad uvádza Jaroslavu Blažkovú či Dušana Dušeka.

„Môžeme však len dôvodiť, že čítanie s porozumením je naša najväčšia devíza,“ pripúšťa.

Na čom fičia holandské deti

„V Holandsku sú vekové kategórie pri detských knihách veľmi prísne,“ hovorí prekladateľ slovenskej literatúry do holandčiny Abram Muller. Detskú literatúru zatiaľ neprekladal, no má pocit, že holandské deti sa v knihách už v skorom veku konfrontujú s realitou, napríklad s témami o stave rodiny, o závislostiach či o smrti.

Skryť Vypnúť reklamu

Potvrdzuje, že v súčasnosti slovenskí autori na holandskom knižnom trhu nefigurujú. Preklady našej detskej literatúry vyšli v Holandsku naposledy v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

Cestu do krajiny veterných mlynov si vtedy našla Válkova zbierka detských básní Veľká cestovná horúčka, poviedky Z poľovníckej kapsy Ruda Morica a päť ilustrovaných zväzkov slovenských ľudových rozprávok.

„Prekladať detskú literatúru je veľmi náročné, je to ako poézia,“ vraví Abram Muller. Ak by vraj nejakú mal na holandský trh priniesť, zrejme by si vybral Rozprávky pre neposlušné deti. „Je to dostatočne provokatívny text. V Holandsku deti nefičia na princeznách.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili
  2. Viete na čo sa pripraviť po zmene zdravotnej poisťovne?
  3. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach
  4. UPC teraz ponúka internet 300 Mb/s len za 10,90 €
  5. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom)
  6. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy
  7. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy
  8. Regionálne poklady nájdete aj v Kauflande
  9. Slováci zisťujú, že mať plán je dobrá vec
  10. Chcete mať ekologickú domácnosť? Začnite od zelenej elektriny
  1. Najkvalitnejšiu mobilnú sieť na Slovensku má Orange
  2. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili
  3. Káva – odhaľte všetky jej neznáme
  4. Viete na čo sa pripraviť po zmene zdravotnej poisťovne?
  5. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach
  6. Na reštaurácie a hotely sa valí druhá vlna pandémie
  7. Leto 2020 zaplnilo Kúpele Piešťany slovenskými dovolenkármi
  8. Spolu
  9. Už deväť rokov duálneho vzdelávania v dm
  10. Brick Award 2020: Pocta kvalitnej tehlovej architektúre
  1. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 24 421
  2. Horské chaty sú legendy, ktoré píšu svoje vlastné príbehy 23 177
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 20 463
  4. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 18 877
  5. Fedor Gál: Drtím, drtíš, drtíme (s krízou za zadkom) 11 684
  6. Kampane SME patria medzi najlepšie slovenské reklamy 11 476
  7. Neplatíte kreditkou? Pozrite si 5 tipov, prečo by ste mali 10 859
  8. Seat Leon Sportstourer ponúka priestor aj charakter (test) 10 838
  9. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 920
  10. Prešov získa značky, ktoré nemajú ani v Košiciach 9 485
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michala Havrana

Nie sme nezodpovední, ale unavení, pán Matovič (píše Michal Havran)

Zvládneme to. Napriek premiérovi, nie vďaka nemu.

Premiér SR Igor Matovič.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Poznáme dva typy lídrov. Ten druhý typ je bambus

Zomknite sa, nehodní odroni, uvidíte, uľaví sa vám.

Peter Tkačenko
Residence Hotel & Club na Donovaloch.
Rudolf Kusý.