Keď pred desiatimi rokmi pripravil režisér Pána prsteňov novú verziu King Konga, pôsobilo to ako monštruózny projekt.
Takmer trojhodinový film o veľkom ľudoopovi musel sčasti platiť z vlastného vrecka, jeho rozpočet bol vtedy rekordný. V kinách sa cesta na tajomný ostrov mimo máp premietala s prestávkou a niektorých vyčerpala.
Aj keď vyvolal medzi kritikmi rozporné reakcie, jedno sa mu nedalo uprieť. Dobre zobrazil svet, ktorý postupne prestával veriť na zázraky. Odohrával sa v tridsiatych rokoch, v čase veľkej hospodárskej krízy, keď bola už väčšina zemského povrchu preskúmaná. Jediné, čo ľudí mohlo vytrhnúť z nudy a chudoby, bol pohľad na posledné zvyšky divov prírody.
Odkedy bol King Kong v kine naposledy, prešli sme si novou hospodárskou krízou, a preto sa ľudoop teraz vracia na plátna ešte väčší a vizuálne ohromnejší. Novému filmu Kong: Ostrov lebiek sa však darí divákov vytrhnúť z nudy len čiastočne.
Neónové farby
Novinka sa odohráva v inom období: v sedemdesiatych rokoch. Vietnamská vojna sa práve skončila, studená však kulminuje a výskumníci opäť objavia ostrov, ktorý si na glóbuse zatiaľ nikto iný nevšimol.
