Slovenská výšivka je v kurze, ale o tom tu reč nebude. Hoci je na pohľad nádherná a poskytuje bohatú inšpiráciu pre súčasné štýlové dekorácie, nie je to s ňou také ružové, ako by nám slovenská ľudová tradícia chcela nahovoriť.
Uvažuje o tom mladá slovenská výtvarníčka Ivana Šáteková vo svojom koncepte Hore hajl, dolu hajl. V piatok ho predstavuje bratislavskom v Ateliéri XIII.
Šopornianske príbehy
Hoci vznik výstavy musela zladiť s rodinnými povinnosťami, prinieslo jej to zároveň priestorovo nenáročný tvorivý relax, vhodný aj do "bytových" podmienok.
"Moja starká sa vyšívaniu intenzívne venovala, ale mňa to nejako geneticky obišlo," priznáva výtvarníčka. Napriek tomu cítila, že touto tradíciou sa dá povedať oveľa viac, než len ulahodiť oku a duši.
Keď uvažovala nad tým, ktorá z výšiviek zo slovenských regiónov by bola pre narušenie idylického obrazu najlepšia, voľba padla na šoporniansku. Na rozdiel od väčšiny ornamentálnych slovenských výšiviek totiž oslovuje figurálnosťou a novodobým charakterom.
"Šopornianske vyšívané postavičky so sebou nesú príbehy," hovorí Ivana Šáteková. "Sú to síce tiež idylické obrázky, ale rozfázované do tém, napríklad podľa ročných období. Majú vtipný náboj a ich jazykom sa dá rozprávať. Pripomínajú komiks, ten je mi blízky."
Krutý slovenský komiks
Narúšanie slovenských ľudových selaniek považuje Ivana Šáteková v súčasnosti priam za nevyhnutné. Dávno totiž podľa nej neplatí, že Slováci sú ten dobroprajný a pohostinný národ, ako sa v sivej minulosti tradovalo.
