Nie si je istý, či bolo dobré, že naša revolúcia sa udiala bez jediného výstrelu, a dnes ľutuje, že kedysi pomáhal vytiahnuť Jána Čarnogurského z väzenia. Nové revolúcie sa však organizovať nechystá, musí pracovať. Za mečiarizmu trávil dlhé hodiny dabovaním telenovely, kde dva roky opakoval vetu: Milujem ťa, dnes už nemal čas ísť na premiéru Únosu. ADY HAJDU v ňom hrá bývalého riaditeľa tajnej služby, ktorý sa ako jeden z mála ľudí vzoprel zvrátenej vláde slovenského premiéra.
Váš kolega Milan Kňažko kedysi s Vladimírom Mečiarom spolupracoval. Rozumiete tomu, že sa ním nechal opantať?
"To vtedy nebolo nič zvláštne. Veď si predstavte tých dvadsiatich, tridsiatich intelektuálov, ktorí sa po revolúcii ocitli v situácii, že idú vládnuť. Ani nevedeli, čo to je. Sedeli za stolom a, chudáci, netušili, čo s tým urobia. A zrazu medzi nich prišiel školený človek a povedal: Chlapci, ja viem, ako sa to urobí. Boli celí šťastní, že to môžu na niekoho hodiť, a nepreverili si, kým vlastne je."
Ako ste prežili roky, keď bol pri moci? Zasiahol vám do kariéry?
"Umenie a naše kariéry vtedy nikoho nezaujímali a to nám všetkým zasiahlo do života. Režim sa zmenil, prišli časy strachu a privatizácie. Mečiarova dcéra privatizovala Kolibu, v televízii sa nič nevyrábalo, nikto nič nerobil. Ja som mal ešte celkom šťastie, sem-tam som nakrúcal, ale tiež som prežil dlhé mesiace vystávaním v dabingu, pretože som nemal z čoho žiť. U Zity Furkovej sme pracovali na jednej telenovele, kde som hral nešťastného, uplakaného chlapíka, čo stále kričal Milujem ťa! Dva roky som opakoval stále tie isté dve-tri vety, pretože on iné nepoužíval. Niekedy sme pracovali aj desať hodín denne, najlepší herci. No ja som si vytrpel asi najviac, pretože som dyslektik."
Ady Hajdu chce hrať divadlo, nie chodiť protestovať do ulíc. (zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)Pár rokov po revolúcii ste hrali vo filme Na krásnom modrom Dunaji. Ten zostal na dlhé roky jediným pokusom o zaznamenanie našej súčasnosti.
"Bol to prvý slobodný film! Ale ľudia ho riadne sfúkli."
Ako si vysvetľujete, že po rokoch ho zrazu začali považovať za kultový film?
"Po rokoch sme vďaka nemu videli, v čom sme vtedy vlastne žili. Veď Bratislava vyzerala hrozne. Keď sa na Dunaj pozerám teraz, uvedomujem si, ako dobre sa teraz vlastne máme. S divadlom cestujem po Slovensku a vidím, ako sa naše mestá posunuli. A napokon, máme čo piť, máme čo jesť, máme teplú vodu, ak chceme, môžeme pracovať. Problém je len, že si to nevážime, bojujeme proti NATO, nadávame na Európsku úniu. Minule som vyzval známeho, nech mi povie jeden zákon Európskej únie, ktorý ho obmedzuje. Viete, čo mi odpovedal? Obmedzuje ho, že si musí naťahovať rukavicu, keď si kupuje rožky. Prišiel na mercedese a má milióny a toto mi povie. Demokracia nás asi zabíja."
A čím nás zabíja?
