Virág Erdős v doslovnom preklade znamená Kveta Lesná a nie je to pseudonym. Je jednou z najznámejších a najinšpirujúcejších súčasných maďarských poetiek, práve vďaka nej začalo viac mladých ľudí v Maďarsku čítať poéziu. Jej verše znejú na námestiach pri verejných zhromaždeniach volajúcich po zmenách v politike.
Slovenskej verejnosti sa predstavuje knižným výberom poézie pod názvom Moja vina a iné.
Trefy do čierneho
Básne Virág Erdős sú o Maďarsku. Chudoba, nespravodlivosť a iné spoločenské javy sú však univerzálne a dá sa na ne odkazovať aj cez slovenský kontext.
Napríklad v jej básňach Örkényov fenomén či Trabantohlava maďarské zemepisné súvislosti ostávajú, no v básni Keď raz sú narážky aj na slovenské reálie: „... keď budem mať všetko v paži/ budem môcť byť/ aká som/ keď konečne domaľujú/ tú prešporskú / kasáreň...“.
Pri akomkoľvek preklade poézie je najväčšou výzvou zvolenie správneho jazykového kľúča. Pri poézii zasadenej pevne do východiskovej kultúry je veľkou dilemou, do akej miery aktualizovať kontext.
Celkovo to v zbierke funguje veľmi dobre, lebo čitateľka nestráca kontakt s pôvodným kultúrnym kontextom, ale spoločenská kritika triafa do čierneho aj v novom, domácom prostredí.
Večer vydavateľstva Aspekt v Bratislave s maďarskou poetkou Virág Erdős. (zdroj: FOTO - UJSZO.COM)
V spoločnom rytme
Výber obsahuje básne z piatich zbierok a poskytuje tak formálny aj tematický prehľad autorkinej tvorby. Od hravých i drsných až surrealisticky ladených básní ako Haló! Otesanka, Nevesta či Mária až k úderným, spoločensky kritickým ako Sladká domovina, Moja vina, Keď raz, Maďarská kuchyňa. Od básní v próze až k interpunkčne holým rytmickým veršovaným pásmam.
Kniha Moja vina a iné je vysoko profesionálnym kolektívnym dielom a kvalita jazykovej práce všetkých úrovní sa prejavuje na ľahkosti pre čitateľstvo.
Treba vyzdvihnúť všetky stupne práce s textom, od výberu básní a ich zostavenia cez preklad všetkých zúčastnených - Gabriely Magovej, Renáty Deákovej a najmä dua Vlada Jančeka a Evy Andrejčákovej (redaktorky denníka SME) až po poctivú redakčnú prácu. Naozaj na nej vidno, že výsledok nie je náhodný.
Za najväčší úspech považujem, že básne, ktoré sa v maďarčine zhudobňujú a sú obľúbeným výberom v recitačných súťažiach, fungujú rytmicky aj v slovenčine.
(zdroj: FOTO - ASPEKT)Stane sa niečo?
Virág Erdős v rôznych rozhovoroch priznáva, že písanie berie ako určitú spoločenskú rolu. Jej texty sú verejne angažovanou poéziou, ktorá je jazykovo dostupná davom bez toho, aby strácala na poetickej hodnote.
Často až riekankovou formou otvára tie najťažšie témy a jej poézia pôsobí ako rozprávky pre dospelých so zlým koncom.
Taká je aj báseň Moja vina: „Nestarala som sa o to/ že ju mali za trúbu/ ani o to že dostala/ pár výchovných/ na hubu/ ani o to že jej šťastie/ schovalo sa voľakde/ ani o to že jej zdrhla/ ešte aj tá/ emhádé.“
Otvorenou otázkou zostáva, čo sa stane s týmito básňami v slovenskom kontexte, či sa ich inšpiračný potenciál naplno rozvinie aj tu.
Autorka je publicistka a jazykovedkyňa
