ST. LOUIS. BRATISLAVA. Ak by ste chceli dať rock´n´rollu nejaké iné meno, skúste: Chuck Berry, povedal raz o legendárnom hudobníkovi, spevákovi a gitaristovi John Lennon.
Bol to práve Berry, kto položil základy toho, čomu dnes hovoríme moderná hudba. V sobotu 18. marca zomrel vo veku 90 rokov. Umelcovu smrť potvrdila polícia štátu Missouri, kde Charles Edward Anderson Berry Sr, ako znelo jeho celé meno, žil.
A bol to život aký by si prial nejeden muzikant. Málokomu sa totiž pošťastí zadefinovať nový zvuk, techniku, zachytiť dobu a poblázniť davy. Berrymu áno. Pod jeho rukami sa tóny menili na pesničky, ktoré si najmä mladí ľudia rýchlo obľúbili a v časoch, keď hitparády dokázali človeku zmeniť osud, ich vyhrávali.
Vyučený kaderník
Narodil sa 18. októbra 1926 ako štvrté zo šiestich detí. Vyrastal v St. Louis v černošskej štvrti v rodine, ktorá patrila k strednej triede. Vyučeného kaderníka v mladosti zatkli pre pokus o lúpež, a kým sa definitívne neupol ku gitare, pracoval aj pri montážnej linke v General Motors.
Prelomovým sa mu stalo stretnutie s Muddy Watersom v roku 1955. Odovzdal mu pár cenných rád a nasmeroval ho. Ukázal mu za kým má ísť a na koho sa obrátiť , ak sa chce presadiť. Stalo sa. Už z jeho prvého singlu Maybellene sa predalo viac ako milión kópií.
A nasledovali ďalšie. Johnny B. Goode, Roll over Beethoven, Rock & Roll Music, School Day.
Otec všetkých velikánov
„Chuck Berry je stelesnenie toho, ako sa hrá rhythm and blues a rock ’n’ roll. Hrá tak krásne a zľahka, dokonale frázuje a má úžasný rytmus,“ vyznal sa pre magazín Billboard Keith Richards z Rolling Stones. Spomínal, ako rád pozoroval jeho štýl, ktorému dodávala osobitý ráz aj Berryho fyzická dispozícia. „Veď pri ňom aj veľká Gibsonka vyzerala ako ukulele,“ zavtipkoval.
Zásadným spôsobom ovplyvnil tvorbu Beatles, Rolling Stones, Bruce Springsteena alebo Boba Dylana. S mnohými si aj zahral.
Jeho hudbu dokonca vystrelili do vesmíru. Skladbu Johnny B Good vybral astronóm Carl Sagan na nahrávku Earth Sound and Music, ktorá putovala v roku 1977 do kozmu.
Za tým, akým človekom Chuck Berry skutočne bol, treba vraj hľadať ďalšiu skúsenosť s kriminálom. Bolo to v roku 1959, keď údajne, z nemorálnych pohnútok previedol maloletú osobu cez štátne hranice. Do svojho nočného klubu v St. Louis priviedol indiánsku dievčinu z Texasu, aby ju zamestnal v šatni, no keď ju začali podozrievať z prostitúcie, vyhodil ju. Odplatila sa mu tak, že išla na políciu a vyhlásila, že má 14 rokov, vďaka čomu sa porušovateľom zákona stal Berry.
Pobyt v base ho zmenil. „Predtým to bol bezstarostný chlapík, ktorý si v šatni vyhrával a sypal vtipy,“ povedal o ňom gitarista Carl Perkins. No potom ochladol. A nevyhýbali sa mu ani problémy. V roku 1979 čelil obvineniu z daňových únikov, pre ktoré sa znova nakrátko dostal za mreže. V roku 1990 uňho doma našli marihuanu, zbrane a podivné videá žien. Snímala ich na toalete tajná kamera, ktorú dal umiestniť do svojej reštaurácie v Missouri.
Oslavy sa nedočkal
Jeho manželstvo s Themettou Suggs, s ktorou bol od roku 1948, však popri všetkých týchto aférach vydržalo. Mali spolu štyri deti a aj svoj posledný album, ktorý mal vyjsť práve k jeho deväťdesiatinám, venoval jej. Keď túto novinku oznámil, bolo to vcelku prekvapenie, pretože v roku 2012 pre časopis Rolling Stones vyhlásil: „Môj hlas je preč. Moje hrdlo je preč a pľúca pracujú prirýchlo.“
V roku 1985 dostal cenu Grammy za celoživotný prínos a bol uvedený do rokenrolovej siene slávy.V roku 2000 mu americká vláda udelila Cenu Kennedyho centra.
Berry vystupoval aj v niekoľkých filmoch, má tiež svoju hviezdu na hollywoodskom chodníku slávy.
Pre Slovákov je nezabudnuteľný najmä jeho koncert na Devíne v roku 1993. Bol jednou z prvých západných hviezd, ktoré prišli po otvorení hraníc vystupovať do Bratislavy
