Je to príbeh o netvorovi, starý ako ľudstvo samo. Raz má telo býka a skrýva sa v labyrinte, inokedy je to drak alebo hoci škriatok Martinko Klingáč. Jedno zostáva nemenné: treba mu obetovať dievča. Boj mladosti a zrelosti, krásy a ošklivosti, ženského a mužského princípu, večný jin a jang, býva často rozvinutý motívom otca (nikdy to nie je matka), pre ktorého sa milujúca dcéra obetuje.
Zhodou okolností, ktorá vôbec nemusí byť náhodou, v novodobých dejinách tento príbeh pretavili do literatúry ženy.
Po tom, ako francúzski bratia Lumiérovci predstavili svetu kino, stala sa Kráska a zviera jedným z najčastejších námetov. V roku 1946 nakrútil Jean Cocteau dodnes neprekonanú filmovú báseň so Jeanom Maraisom a Josette Dayovou. Napočudovanie, až v roku 1991 sa témy zmocnili štúdiá Walta Disneyho. Neskoro, no poriadne. Diváci film milovali a skladateľ Alan Menken za hudbu a pieseň Beauty and the Beast získal dva Oscary.
Práve spoločnosť Walta Disneyho ako jediná ctila tradíciu uvádzania starých filmov v obnovených premiérach, aby ich aj mladé publikum mohlo vidieť tam, kde treba: v kine. Časy sa však zmenili, disneyovky si našli pevné miesto v domácich filmotékach a dnes si ich môžete obstarať za pár drobných.
(zdroj: SATURN ENTERTAINMENT)
Nie konzervatívcov, skôr LGBT komunitu môže film Kráska a zviera uraziť Čítajte 
