Najlepší film za posledný rok? Bola ním francúzska dráma Začať odznova. Isabelle Huppert, nedávno nominovaná na Oscara, v nej hrá učiteľku filozofie, ktorá v jednej chvíli príde takmer o všetko. Zrúti sa jej partnerský aj pracovný život.
Nakrútila ju Mia Hansen Løve, ktorú rodičia - takisto učitelia filozofie - od detstva učili, ako sa postaviť k ťažkým životným situáciám. Do našich kín ju prináša prehliadka francúzskeho filmu Crème de la crème.
Mladá Parížanka za ňu dostala cenu pre najlepšiu režisérku na festivale Berlinale.
Nie ste mladá na takýto film?
"Mladá? Ja sa cítim stará. Ten pocit mám už od osemnástich."
Prečo?
"Som melancholická. Som posadnutá plynutím času a presiaknutá strachom z toho, že život prejde akosi mimo mňa. Mám pocit, že je ako voda, ktorá mi pretečie cez prsty. Uteká tak rýchlo a ja ho nemám kedy uchopiť."
Ako svoju melanchóliu prekonávate?
"Je to zvláštne, ale ona ma nijako neparalyzuje. Naopak. Je mojím motorom. Van Gogh raz na to použil správne slovo. Čítala som knižku poskladanú z jeho listov bratovi Theovi, jemu raz začal rozprávať o aktívnej melanchólii. S tým sa úplne stotožňujem.
Našťastie, moja melanchólia nevedie k nečinnosti, nehybnosti, neubíja ma. Vďaka nej konám a nakrúcam filmy. Mám pocit, že ony ma z mojej životnej úzkosti zachránia."
A zachránia?
"Sú ako malé kamienky. Hoci aj voda cez ne pretečie, ony zostanú. To ma trochu upokojuje. Ale viem, že aj to môže byť ilúzia. Aj filmy možno zničiť."
Isabelle Huppert vo filme Začať odznova. (zdroj: UNIFRANCE)Z čoho ten váš strach z plynutia času vychádza? Tušíte?
"Je iracionálny, neviem si ho vysvetliť. Nijako zvlášť melancholické dieťa som nebola, myslím, že sa mi to stalo niekedy v puberte.
Prežívala som prvé lásky, bola som nešťastne zamilovaná a videla som to aj na otcovi. On je napoly Dán, napoly Rakúšan. Ak umelci hovorili o viedenskej melanchólii, asi to nebola náhoda."
Vo Francúzsku sa zrodilo silné hnutie existencialistov. Čo ste po nich podedili?
"Hľadať zmysel života a nachádzať len absurditu bytia? Áno, aj to ma dlho mátalo. Prečo žijeme, keď musíme zomrieť? Aký zmysel má naše konanie, keď aj tak vyústi do ničoty? Poznám dobre tieto otázky, aj mňa prenasledujú.
