V noci ho zobúdza príchod desivého monštra. V škole ho šikanujú, nedokáže zvládať svoj hnev a počas celej knihy jeho mama pomaly umiera na rakovinu. Príbeh novely Sedem minút po polnoci nie je veľmi tradičný a už vôbec nie zábavný.
Literatúra pre násťročných sa často venovala vzťahom medzi spolužiakmi v triede, prvým láskam, dobrodružstvám alebo veselým detektívnym pátraniam, prípadne kúzlam a magickým bytostiam. V posledných rokoch sa však mení.
Autor knihy Sedem minút po polnoci, britský spisovateľ Patrick Ness príde o tom budúci týždeň diskutovať so svojimi čitateľmi do bratislavského kníhkupectva Martinus.

Odlišné deti nemali čo čítať
Medzi mladými sú čoraz populárnejšie knihy s ťažkými témami. Novela Sedem minút po polnoci pomáha čitateľom pochopiť, ako sa dá prijať smrť blízkeho a na Slovensku sa z nej už vypredal pôvodný náklad.
„Tento trend začal na knižnom trhu rezonovať pred pár rokmi,“ hovorí Saša Petrášová zo Slovartu. Boli to rôzne príbehy o tom, ako sa vyrovnať s ťažkými postihnutiami, poruchami príjmu potravy alebo s vlastnou inakosťou.
„Počas diskusií na knižných veľtrhoch sa to zvyklo vysvetľovať spôsobom, že deti, ktoré sa cítili istým spôsobom odlišné nemali dovtedy čo čítať. Tento typ kníh pre mládež si navyše zvyknú kupovať aj dospelý,“ vysvetľuje Petrášová.

Bežný, nudný život
Preto najprv John Boyne pred desiatimi rokmi vydal knihu Chlapec v pásikavom pyžame o holokauste, potom John Green hit Na vine sú hviezdy o láske dvoch chorých detí alebo práve Patrick Ness knihu Sedem minút po polnoci. Všetky boli úspešné a vznikli z nich filmové adaptácie.
Ness je jedným z najznámejších súčasných predstaviteľov žánru. Motív knihy Sedem minút po polnoci sa k nemu pritom dostal náhodou. Autorka jeho pôvodného námetu Siobhan Dowdová umrela pred jeho dokončením a jej vydavateľ chcel, aby niekto knihu dokončil. Oslovil Patricka Nessa, ktorý sa síce najskôr zdráhal do témy pustiť, no nakoniec si ju trochu pretvoril.
Ness okrem toho pripravuje aj televízny seriál The Class pre BBC a napísal niekoľko ďalších románov. Ani tie nemajú ľahké témy. V Niečo viac sa hlavný hrdina vyrovnáva so svojou sexuálnou orientáciou a My ostatní tu len žijeme opisuje zúfalú snahu niekoľkých postáv žiť svoj nudný, bežný život v meste plnom superhrdinov.