Vyčítali mu, že urobil z československého diplomata drogovo závislého človeka. Kritizovali ho, že z neho urobil psychiatrického pacienta, hoci o tom nie sú záznamy. A neprijali to, že jeho film už získal 12 Českých levov, hoci do kín vstúpil až v marci.
Najvýraznejší slovenský producent Rudolf Biermann rozhodne nakrútil dielo, ktoré je udalosťou sezóny v Česku aj na Slovensku, pretože dráždi svojou témou aj ambíciami.
Vo filme Masaryk hrá Karel Roden diplomata, ktorý sa snažil uchrániť Československo pred Hitlerovým útokom.
Mníchovská dohoda a obsadenie Československa Hitlerom je dodnes citlivou témou, okolo nej sa sústreďuje aj akcia Masaryka. Myslíte si, že sme to obdobie diplomaticky zvládli?
"To je jedna z tých najťažších otázok, na ktoré by sme chceli odpoveď. V každom prípade stáli naši politici pred veľmi ťažkým rozhodovaním, nechcel by som byť v ich koži. Vtedy nebola Európska únia, vtedy nebolo NATO, každý sledoval iba svoje záujmy.
Že sa vtedy Francúzsko a Veľká Británia nepostavili za Československo, to bola pre Beneša katastrofa. Ale ani Hitler nebol veľmi spokojný, už v čase Mníchovskej dohody chcel rozpútať vojnu. Keby do nej Francúzsko a Británia vstúpili skôr a nepripravené, zrejme by bol úspešnejší. Masaryka vtedy Beneš sklamal najmä preto, že si myslel, že sme sa mali brániť aj bez spojencov."
Pri sledovaní vášho filmu sa zdá, že funkcia diplomata nebola nikdy dôležitejšia, ako keď bol Jan Masaryk veľvyslancom v Londýne a bojoval o podporu Britov a Francúzov.
"Áno, hoci komplikovaná situácia bola aj vtedy, keď Gorbačov vyjednával s Reaganom. To bol vtedy svet na hrane tretej svetovej vojny a ľudia mali väčší strach z ničenia, ako ho mali počas druhej svetovej vojny. Áno, aj vtedy vojna prinášala obrovské obete, ale neprinášala so sebou hrozbu, že ľudstvo bude vymazané z mapy. Dnes si taký scenár, bohužiaľ, vieme predstaviť."
Ak platí, že Beneš bol pred Mníchovskou dohodou predvídavejší ako Jan Masaryk, prečo ste si za filmového hrdinu nevybrali jeho?
"Beneš nebol až taký zaujímavý. Bol dokonalým príkladom chlapca z chudobnej rodiny, ktorý sa tvrdou prácou vypracoval až úplne hore.
Jan Masaryk bol iný prípad. Politika nepatrila medzi jeho záľuby, ale keď už sa stal diplomatom, robil to najlepšie, ako vedel. Hoci to bol taký diplomat-nediplomat, v Anglicku bol mimoriadne obľúbený. Pohyboval sa tam v najvyššej spoločnosti a bol priateľom kráľa Juraja."

V Česku vám dosť vyčítali, že ste z neho urobili psychiatrického pacienta. Čo vás k tomu viedlo?
"Ambaláž s psychiatriou vymyslel scenárista Alex Königsmark. Áno, vyčítajú nám, že to tak nebolo. Lenže, o jeho pobyte v Spojených štátoch sa toho veľa nevie. Možno tam bol, možno tam nebol. Preto sme si pri sfilmovaní toho krátkeho obdobia - tesne po Mníchovskej dohode - mohli dovoliť autorskú licenciu."
Vo filme naznačujete, že mal samovražedné tendencie. Takto si vysvetľujete jeho nevyriešenú smrť v roku 1948?
"Kto o Masarykovi číta, vždy znovu a znovu naráža na to isté: Komu jeho smrť vyhovovala?