Viečka od zaváraninových fliaš, lopaty, kravské zvonce, dláta, štrikovacie ihlice. Bežné predmety sú na prvý pohľad atraktívne skôr schopnosťou stať sa haraburdím ako umeleckými objektmi. A predsa sa nimi môžu stať, dokonca sú schopné vylúdiť skutočnú novú hudbu.
Uprostred všetkého zdanlivého neporiadku totiž stojí Milan Adamčiak, berie ich do rúk a ozvučuje ich na notu presne podľa svojich dôkladne rozkreslených grafických partitúr.
Takéhoto Milana Adamčiaka už v priamom prenose nezažijeme. Jeden z najväčších predstaviteľov intermediálneho umenia v česko-slovenskom priestore začiatkom tohto roka zomrel.
Ešte však stihol pripraviť novú inštaláciu a spolupracovať na svojej prvej veľkej retrospektívnej výstave. V uplynulých dňoch ju pod názvom Adamčiak, začni! otvorila Slovenská národná galéria.
Milan Adamčiak: 48 sláčikových kvartet hrá súčasne a nezávisle tú istú skladbu klasika. 1978. Zbierka Linea (zdroj: FOTO - SNG)
Hommage à A. Rimbaud. 1969. Súkromná zbierka, Brno (zdroj: FOTO - SNG)Od muzikológie po večerníček
Pôvodne mal mať Milan Adamčiak svoju prvú výstavu v SNG už v roku 1992. Počas jej príprav však do Bratislavy dorazil John Cage, jeden z najvplyvnejších umelcov 20. storočia, pozvaný na festival Večery novej hudby.
Adamčiak, tiež vychádzajúci z neodadaistického hnutia fluxus, amerického skladateľa a experimentátora obdivoval, a tak svoj priestor v galérii veľkému americkému skladateľovi a experimentátorovi prenechal. Toto gesto ich tvorbu navždy spojilo.
Adamčiak pochopil dobu, vedel, že s klasikou si už nevystačíme. Svet mu dal za pravdu Čítajte 
