Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom
PRAHA. Vnučka mi hovorila, že má dve babičky – babičku speváčku a babičku z chalupy," povedala Věra Špinarová, keď ju pred dvoma rokmi oslovil na rozhovor denník Mladá fronta.
Vnučka to vystihla celkom presne. Česká speváčka mala akoby dve osobnosti. Silný hlas a energické vystupovanie k nej patrili rovnako ako zjav obyčajného dievčaťa, ktoré si nikdy nepotrpelo na hviezdny systém v šoubiznise. Preto ju aj prezývali česká Janis Joplin.
V pondelok ráno prišla správa, že zomrela. Mala šesťdesiatpäť rokov.
Věra Špinarová minulý týždeň skolabovala počas koncertu v meste Čáslav v Stredočeskom kraji. Dostala síce okamžitú prvú pomoc, no po infarkte bojovala v nemocnici o život.
Jej syn Adam Pavlík oznámil, že zdravotnú komplikáciu nakoniec neprežila.

Salónky na stromček
„Žijem veľmi normálne. Mám domček, polročné šteňa, som televízny maniak – milujem hlavne šport,“ hovorila Špinarová. Narodila sa pri Brne a Moravu nikdy úplne neopustila. V posledných rokoch žila na chalupe neďaleko Ostravy, hľadala tam pokoj.
Že ju volali malá dáma s veľkým hlasom, vyplynulo z toho, že mala len niečo vyše 150 centimetrov. Pritom jej jedinečný alt dokázal rozvibrovať celé haly. Věra Špinarová spievala už od detstva a myšlienku, že by sa tým mohla aj živiť, jej vnukla školská súťaž.
So všetkými spolužiakmi mali predviesť koledu Vánoce, Vánoce přicházejí – Špinarová ju, samozrejme, vyhrala a za odmenu dostala kolekciu salónok na stromček. Zistila, že ju spev napĺňa a aj keď sa učila za chemičku, už v šestnástich vystupovala v kapele Flamingo.
Neustále boli na cestách
Špinarovú si budeme pamätať hlavne vďaka piesni Jednoho dne se vrátíš. „To víš, že půjdem k nám, jak cestám zbývá jít, též dveřím, čo zívají, jak náruč toužení.“ Jej hlas znel v skladbe mohutne, pompézne, kým orchester hral clivú melódiu talianskeho skladateľa Ennia Morriconeho z filmu Vtedy na západe. Vydala trinásť albumov, z nich najúspešnejší bol Meteor lásky.
Okrem toho sa umiestnila druhá na niekdajšej súťaži Bratislavská lýra s piesňou Loučení, spievala ju vtedy po slovensky.
V roku 1973 bola najpredávanejšou českou speváčkou. Jej prvým manželom bol hudobník Ivo Pavlík, s ktorým v tom čase často vystupovala.
V dokumente Českej televízie si Pavlík spomína, že manželstvo to bolo skvelé, neustále boli na cestách. „Nedokázal som pochopiť, ako môžu byť v takom malom tele také silné hlasivky,“ hovoril. Muselo to však byť aj náročné, hrali spolu dvadsať koncertov mesačne, neustále boli spolu a vzťah ich neskôr unavil. Špinarová sa s Pavlíkom rozišla, keď zistila, že ju podviedol.
Nemala to ľahké
Traumou jej života bola nevyriešená smrť brata. Na Vianoce v roku 1980 zomrel na poranenie lebky a podľa komunistickej bezpečnosti si ho spôsobil sám. Tomuto vysvetleniu v dôsledku mnohých neobjasnených okolností rodina nikdy neuverila.
Dlhé roky potom Špinarová sviatky neoslavovala. Po revolúcii ju zas často trápili články v bulvári, písali o jej problémoch s alkoholom.
Keď Špinarová hodnotila v dokumente Českej televízie svoju kariéru, skonštatovala, že jej život bol komplikovaný. Nikto jej cestu nepripravil, všetko si musela vybojovať sama. S celkovým výsledkom však bola spokojná. „Niekedy sa mi darilo viac, niekedy menej, pesničiek som naspievala habadej, hovorila.“