Bola zima 1945 a poľskou dedinou sa prehnali sovietski vojaci. Vtrhli aj do kláštora benediktínok a znásilnili ich. Nielenže mladé mníšky zažili poníženie, bolesť a strach, ešte aj zostali tehotné. A to bolo tajomstvo, ktoré sa nikto nemal dozvedieť.
Počas vojny to nebol ojedinelý prípad. O jednom z nich sa však zachovalo konkrétne svedectvo - vo svojom denníku ho opísala mladá francúzska lekárka z Červeného kríža, ktorá im tajne pomáhala. Podľa neho nakrútila mimoriadne pôsobivý film Agnus Dei, v origináli Les Innocentes, režisérka ANNE FONTAINE.
Rozhodli ste sa rozprávať o tom, ako cez druhú svetovú vojnu ruskí vojaci znásilnili poľské mníšky. Nemali ste pocit, že sa vtedy prejavila diablova prítomnosť?
"Mala, takto by sa to pokojne mohlo opísať. Znásilňovať ženy bolo vždy príšernou vojnovou zbraňou a nezáleží na tom, či tou obeťou boli mníšky, alebo niekto iný. Bohužiaľ, v niektorých fundamentalistických krajinách sa ako zbraň ešte stále používa."
Prečo ste to vo filme neukázali? Váš príbeh sa začína, až keď je po tom.
"Pýtala som, či je to užitočné. Dospela som k presvedčeniu, že nie. Radšej som zvýraznila dilemu, ktorú mníšky po znásilnení mali. Majú darovať nový život? Je život silnejší ako oddanosť k Bohu? Je niečo silnejšie a dôležitejšie ako Boh? Myslím si, že aj to bolo drsné a trýznivé."
Mala taká násilná udalosť vplyv na ich vieru? Ponechali si ju vôbec?
