Prvého apríla pred dvoma rokmi mal spisovateľ Kornel Földvári pohreb. Vyšlo to tak náhodou, ale nie bez pointy: ako veľký znalec alchýmie okolo humoru, karikatúry a pokleslých literárnych žánrov sa tento kovbojkami odchovaný dobrodruh v iný deň ani nemohol rozlúčiť. Nebolo to ľahké najmä pre jeho manželku, publicistku a muzikologičku NAĎU FöLDVÁRIOVÚ. Na manžela jej však zostali nielen krásne spomienky a tisícky kníh, ale aj dosiaľ nevydané rukopisy, ktorými žije a verí, že sa ich vydania dočká.
Kornel Földvári zanechal po sebe ešte nevydané texty. Ako to s ich šancami na uverejnenie vyzerá?
„Práve mám v rukách jeho ,navrávačky‘, čiže jeho rozprávanie o sebe, ktoré s ním ešte počas života nahral spisovateľ Peter Krištúfek. Kniha sa pôvodne mala volať Pamäti sklerotika, no názov sa zrejme zmení, lebo na textoch už sám Kornel nepracuje.“
K čomu sa v týchto pamätiach vracia?
„Niektoré z historiek, ktoré v nich porozprával, poznáme už z jeho predchádzajúcich kníh. Hovorí veľa o detstve. Zažil prenasledovanie pre židovský pôvod svojej mamy a veľmi ťažko prežíval, že členovia jeho rodiny počas vojny zmizli z povrchu zemského.
Rozprával veľa aj o tom, ako túžil po sestre, ako ju aj dostal a ako dobre si s ňou rozumel. Myslím, že ona určila jeho vzťah k ženám. Nemal nijaký problém s feminizmom ani s genderovými otázkami. Bol ohromne ľudský.
Spočiatku sa mi zdalo, že možno ani nemá zmysel to vydávať, ale teraz si myslím, že má. Sú to silné historky, odráža sa v nich duch doby ako vo všetkom, čo písal. Človek by sa pri jeho myšlienkach smial, ale zároveň tú trpkosť doby cíti.“
Kedy knižka vyjde?
„Všetky tieto prepísané texty sa musia najprv redaktorsky upraviť, je na nich ešte dosť veľa práce. Okrem tejto knihy je však už dávno pripravená do tlače jeho kniha O čase i nečase, v ktorej sú pozbierané jeho denníkové fejtóny.
Hotový je aj rukopis pod názvom Výstrel v zrkadle. Chystalo sa aj knižné vydanie profilov jeho obľúbených autorov, o ktorých v minulosti napísal a ďalšie knihy o humore aj o dobrodružnej literatúre. Rada by som sa ich ešte dožila."
Kornel a Naďa Földváriovci ako čerství novomanželia, rok 1959. (zdroj: FOTO - ARCHÍV N.F.)Ako ste prežívali obdobie po jeho smrti?
„Trvalo mi celý rok, kým šok aspoň trochu pominul, bola som mimo. Všetko sa mi zdalo malicherné, bez zmyslu. Viete, človek je v dotyku s obrovským tajomstvom. Kráčate po povraze nad priepasťou a neuvedomujete si, čo je pod vami.
Niekto žije dlhé roky pri vás a zrazu príde moment a hotovo, koniec. Už ho nikdy neuvidíte. Kým to klape, nedôjde vám to. A nedá sa na to pripraviť. Byť s Kornelom bol dar. Boli sme spolu každý deň, päťdesiatpäť rokov.“
Na verejnosti vás nebolo vidno tak často ako jeho a ak ste s ním prišli, vždy ste pôsobili veľmi nenápadne. Bolo to pre vás prirodzené?
