„Deravá hlava“ odjakživa označuje človeka nesústredeného, nevšímavého, zabúdajúceho. Bez pamäti. Rómovia vždy boli a dodnes prevažne sú slepým bodom, miestom, ktoré nevidíme, i keď naň hľadíme. Diera v hlave. Židovský národ sa po hrôzach druhej svetovej vojny zomkol, vzopäl a vydobyl si vlastný štát.
Rómovia nikdy nemali podobné ambície. Ich spôsob života, kultúra a sebauvedomenie nesmerujú k organizovaniu, zjednocovaniu, spájaniu, angažovaniu, no ani k spracúvaniu a exploatovaniu vlastných dejín. Väčšinovým národom Európy to vyhovuje, a tak nerobia dohromady nič pre to, aby sa to zmenilo.
Kto má o nich záujem?
Nezávislý filmový režisér, scenárista, producent a kameraman Robert Kirchhoff, riaditeľ produkčnej spoločnosti atelier.doc, je podpísaný pod ambicióznymi projektmi Kauza Cervanová či Para nad riekou.
Diera v hlave (s pracovnými názvami Cesta lesom či Rómsky holokaust) začala pred trinástimi rokmi vznikať ako dokument, no počas mnohoročného nakrúcania, predeleného dlhou prestávkou, sa premenila na esej. Tá si ani tak nekladie za cieľ diváka informovať a vzdelávať, ale sprostredkovať mu predovšetkým pocit krivdy, bezmocnosti a márnosti, vyplývajúcej z dodnes nerozkrytého prenasledovania európskych Rómov počas druhej svetovej vojny, ale i po nej.
Teda niežeby Porrajmos – rómsky holokaust – nebol vôbec zmapovaný. Lenže sprevádza ho nezáujem verejnosti. Rómovia, Sintovia, Manušovia a ďalší vždy boli vyčlenení, väčšinovým obyvateľstvom neakceptovaní, považovaní za ľudí druhej kategórie.
