Deti sa zvyčajne boja, že sa v ich skrini alebo pod posteľou skrývajú nejaké príšery, ktoré len čakajú na to, aby ich mohli vystrašiť. Britský spisovateľ Patrick Ness o nich síce píše knihy, no už od skorého veku všetko nadprirodzené spochybňoval.
Preňho obludy nemajú rohy, pazúry a svietiace oči, on si uvedomoval, že zlo sa skrýva skôr v ľuďoch.
V jeho novele Sedem minút po polnoci, ktorá má na Slovensku úspech, hlavného hrdinu Conora síce každý večer navštevuje tajuplné stvorenie pripomínajúce strom a je na prvý pohľad desivé, no správa sa chápavo a ľudsky. Skutočnými zloduchmi sú tu deti, ktoré Connora šikanujú, a zloba, ktorú hlboko ukrýva vo svojom srdci.
„Veľa mojich kníh hovorí o bezmocnosti. Keď ste tínedžer, často sa vám zdá, že nič vo svojom okolí neviete ovplyvniť. Vidíte všetky možnosti dospelosti, no nezískali ste ešte všetky privilégiá a na vašich rozhodnutiach vôbec nezáleží,“ vysvetľuje Ness, motív príbehu pre denník SME. Vo štvrtok sa so svojimi slovenskými čitateľmi stretol v Bratislave.
Deti, ktoré sa cítili odlišné, nemali čo čítať. Vznikol pre ne nový žáner Čítajte Príbehy dávajú zmysel
Sedem minút po polnoci je nevšednou rozprávkou. Má čiernobiele ilustrácie, hovorí o chorobe, smrti a nekončí sa veľmi veselo. Podľa Nessa to nie je nič zvláštne:
„Recenzenti boli zväčša nadšení, ale niektorí naznačili, že to nie je kniha pre deti. Vedel som, že sa mýlia.“ Za pravdu mu dalo ocenenie Red House Children Book Awards, ktoré vyberá detská porota do 12 rokov. „Vedeli sa stotožniť s Conorom a pochopili, že ich city sú v knihe brané vážne,“ vysvetľuje Ness.
