BRATISLAVA. Ako sa pracuje s predobrazmi tajných agentov a spolupracovníkov ŠTB z minulého režimu?
Podľa Emila Horvátha je to rovnako zapeklité ako zmieriť sa s faktom, že mnoho takýchto ľudí sa po novembri 1989 bez problémov infiltrovalo do spoločnosti a zaujalo vplyvné pozície.
Inscenáciu Elity, ktorá pracuje s týmto motívom, preto považuje za veľmi cennú. „Minulosť je pred nami, hovoria autori hry. To je odkaz najmä pre mladú generáciu, ktorá by nemala hádzať dejiny za hlavu, ale vedieť o všetkom, čo v dejinách tvorí kontinuitu – od štúrovcov cez prvú československú republiku, nástup komunizmu až po dnešné udalosti.“
Ako sa zrodili elity, ktoré prežrali našu krajinu? Čítajte Je na divákoch, koho odhalia
Horváth prízvukuje, že hra inšpirovaná dokumentmi z Ústavu pamäti národa síce približuje udavačstvo a strach z neho priam na voyerský spôsob, no realita bola oveľa krutejšia. „Naša poetická licencia je v podstate dosť láskavá,“ konštatuje.
O to viac sa mu ráta dobré načasovanie hry. Že sa začne uvádzať v období riešenia Mečiarových amnestií, vraj vopred nikto nepredpokladal.
Amnézia v našej spoločnosti je podľa neho taká veľká, že cez Elity možno užitočne pripomenúť, že keď bol Vladimír Mečiar v prvej ponovembrovej vláde ministrom vnútra, skartovala sa polovica dokumentov tajnej služby.
