Staroby sa najprv treba dožiť, hovorievala Babička, vykreslená ako hlboko veriaca, múdra, láskavá a starostlivá žena. Najznámejšie dielo Boženy Němcovej sa stalo symbolom požehnanej a bezproblémovej staroby. Je mýtom o starnutí, ktoré je krásne.
S osobnou aj generačnou skúsenosťou ju porovnáva rodové štúdio Twiga z Banskej Bystrice. V piatok uvádza v premiére inscenáciu Babie leto.
Čo a prečo prežívame
V roku 2007 sa v banskobystrickom Bábkovom divadle na Rázcestí skončil projekt Ružový a modrý svet. V ňom sa na podnet vydavateľstva Aspekt niekoľko divadelníčok venovalo na javisku rôznorodým rodovým témam.
S výskumom ženskej skúsenosti im bolo ľúto skončiť, a tak sa pod značkou Twiga združujú ďalej a v bádaní pokračujú. Svoje témy stále stavajú na námetoch z duše žien, ako im ich život prináša.
"Vždy súvisia s tým, ako sa máme, čo prežívame a najmä prečo tomu tak je. Zaujíma nás pri tom, aké sú vzťahy žien medzi sebou, s mužmi, v rodine, v zamestnaní či v komunite, a to optikou rodových a ženských štúdií, ktoré nekopírujú populistický program," hovorí režisérka Iveta Škripková.
Prečo len ženské témy? Kvôli rovnováhe, vysvetľuje. Chceli vraj vyvážiť mainstreamový, väčšinový pohľad na ženy, ktorý okolo nás vládne. "Pokúšame sa vytvoriť iný divadelný pohľad na to, ako sa ženy v umení zobrazujú.“
