Francúzske pacientky, ktoré trpeli nadváhou, boli spokojné. Na trhu sa objavil liek, ktorý im znižoval chuť do jedla. Mediator. Vyvinuli ho farmaceutické laboratóriá Servier, ktoré mali podporu štátu, dozorného úradu, univerzitných špecialistov a mali aj dôveru médií.
Preto sa lekárka z Brestu Irène Franchonová ocitla úplne osamotená, keď zistila, že Mediator má smrteľné vedľajšie účinky.
Celé Francúzsko ju považovalo za blázna a dlho ju nechcelo počúvať. Pozornosť získala až vtedy, keď sa prípadu začal venovať mienkotvorný denník Le Figaro. Liek stiahli z obehu, ale Irène Franchonová pokračuje v boji - chce dostať vinníkov pred súd.
Jej boj má podobu trileru, povedala pre SME režisérka EMMANUELLE BERCOT, ktorá o podceňovanej a ponižovanej lekárke nakrútila film 150 miligramov. V origináli ho nazvala Dievča z Brestu.
Irène Franchonová odhalila vážnu vec, zistila, že francúzski lekári predpisujú pacientom nebezpečný liek. Prečo dostala znevažujúce meno Dievča z Brestu?
"Bola žena, to po prvé. Po druhé, pôsobila na vidieku, nepatrila medzi vedátorov z parížskych univerzít. Bola síce výbornou pneumologičkou, ale nesprávala sa dôležito. Mala v sebe nevídanú spontánnosť a prirodzenosť, hovorila, čo si myslí. Nikto ju nechcel brať vážne, všetci ju považovali za blázna. Veď preto aj tak dlho trvalo, kým Francúzsko presvedčila, že liek Mediator ľudí zabíja."
Brest sa vo Francúzsku považuje za zapadákov?
"Viete, kde je Brest? Je to najzápadnejšie miesto Francúzska, verte, naozaj je to ďaleko. Niektorým ľuďom to stačilo na to, aby sa na Irène pozerali zvrchu. Vraveli: Čo nám tu niekto z Brestu bude vykladať? Možno, že keby s jej zistením prišiel niekto z Paríža, liek by sa stiahol okamžite z obehu a ja by som nemala žiadny dôvod nakrúcať film.
No ona mala nesmierne problémy dosiahnuť, aby ju konečne niekto počúval. Kričala, a žiadna odozva. Pripadala si ako v nejakom surreálnom filme alebo v trileri."
To znamená, že mala strach?
"Áno, farmaceutické laboratóriá sa ju pokúšali zastrašiť. Dosiahli, aby sa jej scenzuroval názor v knihy (volala sa Mediator 150 mg. Koľko mŕtvych? - pozn. red.), lekárskym expertom rozosielali maily, kde ju ponižovali. Bála sa, že príde o prácu, o peniaze, možno aj o bezpečnosť svojich detí.
Ak to nebol psychotriler, potom to bol súboj Dávida s Goliášom. Našťastie sa nikdy nevzdala. Vedela, že keď ten boj nevybojuje ona, asi sa už nenájde nikto iný."

Váš film je v zásade obžalobou farmaceutických laboratórií a ich biznisu. Môže byť ich hazardovanie s ľudským zdravím vo Francúzsku naozaj také beztrestné?
"Môže a je. Zdravie ľudí by malo byť pod absolútnou ochranou, lenže tú nikdy nedosiahneme, ak bude existovať konflikt záujmov. Kým budú v hre peniaze, a ozaj nemalé, nikdy nič nebude fungovať. Potom sa nemôžeme čudovať, že sa medzi ľuďmi šíri podozrenie, že na mnohé vážne choroby už lieky sú, ale nikdy sa nedostanú do obehu, pretože by na nich nikto nemohol zbohatnúť."
Spoločnosť, ktorá na trh priniesla Mediator, mala už raz s jedným liekom podobný škandál. Ako je možné, že vo Francúzsku fungovala ďalej?
"Áno, mali aféru aj s liekom Isoméride (používal sa na eliminovanie pocitu hladu a tiež spôsoboval problémy so srdcom, aj pľúcami).
V Spojených štátoch a v Španielsku ho stiahli z obehu oveľa skôr ako vo Francúzsku. A prečo? Na to s istotou neviem odpovedať. Irène Franchonová tvrdí, že za tou spoločnosťou sú mafiáni. Mafiáni v bielych oblekoch."

Na Slovensku sa veľa hovorí o tom, či je dobré, aby farmaceutické spoločnosti pozývali lekárov na dovolenky. Aj u vás je to tak?
"To bude asi všade na svete. Hoci sa to netýka všetkých, samozrejme. Lekári chodia aj na celý mesiac na Maurícius a tam sú pod tlakom prezentácií a všelijakých výhodných ponúk.