Zdá sa, že v súčasnosti nie sú najviac cenení tí slovenskí interpreti, ktorí spievajú po anglicky alebo počiny kopírujúce západných umelcov, ale oveľa pozitívnejšie sa vníma snaha nadviazať na bohatstvo pôvodnej ľudovej tvorby.
Slováci mali najmä k folklórnej hudbe a tancu vždy blízko. Zo štatistiky Národného osvetového centra vyplýva, že na Slovensku sú registrované stovky folklórnych súborov, folklórnych skupín či skupín venujúcim sa ľudovej hudbe alebo ľudovému tancu. Zo všetkých kategórií záujmovo-umeleckej činnosti podľa žánrov, je práve kategória folklórnych súborov najpočetnejšia.
Na Slovensku máme stovky folklórnych skupín a súborov. (zdroj: TASR)O tom, že pôvodné slovenské umenie je jedinečné, svedčí aj fakt, že v nehmotnom kultúrnom dedičstve UNESCO je zapísaných niekoľko elementov zo Slovenska. Okrem iného aj fujara ako hudobný nástroj a jej hudba, Terchovská muzika, čičmianske ornamenty a iné prvky.
V posledných rokoch folklór vychádza von z múzeí a dedinských kultúrnych domov Slovensko znova objavuje bohatstvo kultúry našich predkov a krásu folklóru môžeme obdivovať aj v súčasnej populárnej hudbe, móde, vizuálnom umení či televíznej zábave.
Folklór a pop? Krásna symbióza
V roku 2014 uzrel svetlo sveta unikátny projekt. Choreograf Ján Ďurovčík spojil umelecký súbor Lúčnica a slovenskú populárnu skupinu IMT Smile do dvojhodinovej šou plnej krásy ľudového umenia a tvorby súčasnej kapely. Vystúpenie bolo také živé a vyvážené, že hudobná formácia na čele s Ivanom Táslerom v džínsovej bunde a aj umelci v krojoch bavili divákov rovnako. Koncerty s názvom Made in Slovakia sa vypredávali veľkou rýchlosťou a kapela pridávala vystúpenia. Šou, ktorú zhliadlo až 110 000 divákov bola natoľko úspešná, že o jej zákulisí režisér Paľo Janík nakrútil celovečerný dokument, ktorý sa premietal v kinách.
IMT Smile sa s Lúčnicou spojilo v živom vystúpení. Viacero slovenských interpretov však využíva folklórne prvky priamo vo svojej tvorbe. Pôvodné tóny aj minulosťou inšpirované texty sú prítomné v tvorbe Jany Kirschner. Napríklad pieseň Máj, krásny máj z albumu Krajina rovina sa začína úryvkom z ľudovej piesne Vretienko mi padá. Jana Kirschner má za sebou aj vystúpenia s pôvodnými cigánskymi hudobníkmi vystupujúcimi v rámci formácie AfterPhurikane. Ich temperamentné spojenie mohli sledovať napríklad návštevníci festivalu Pohoda v roku 2012.
Ľudovky aj s modernou elektronikou
Ľudovou baladou Dolu cintorínom je zas inšpirovaná pieseň Strmá voda od slovenskej indie-rockovej kapely Billy Barman, ale texty typické skôr pre folklórnu tvorbu sa dajú nájsť aj v ich ďalších skladbách. Vizuálnu stránku folklóru využili vo videoklipe piesne Vrkoče, ktorá vznikla v spolupráci so SĽUKom.
Momentálne vari najvýraznejší vplyv folklóru na modernú hudbu vidieť v tvorbe mladej slovenskej speváčky Kataríny Málikovej. Máliková 10 rokov pôsobila vo folklórnom súbore, potom v rámci projektu Katka a kamaráti. Minulý rok jej vyšiel debutový album Pustvopol, ktorý je dôkazom toho, že aj elektronická hudba sa dá spojiť s tradičnými ľudovkami a typickým folklórnym spevom.
Staronová keramika, tkaniny aj obrazy
Slovensko je výnimočné aj vďaka unikátnemu tradičnému vizuálnemu umeniu a remeslám. Pozitívom je, že stále existujú ľudia, ktorí sa nažia udržať pôvodné ľudové umenie stále živé. Jednými z nich je aj rodina Liškovcov z Modry. Dielňu s názvom Modranska založil v roku 1990 Marián Liška, absolvent modranskej keramickej školy, neskôr sa k nemu pridal syn Jakub, ktorý študoval keramiku, dizajn a architekúru na Slovensku a v Británii.
Otec a syn v spolupráci s modranskými remeselníkmi a dizajnérmi z celého Slovenska oživujú tradičné tvary a vzory ručne robenej úžitkovej keramiky, najmä modranskej majoliky a kameniny. Výsledkom je moderná keramika zachovávajúca tradície a krásu pôvodneho hrnčiarskeho umenia.
Jakub Liška spojil dizajnérstvo s úžitkovým umením. V popredí je ručne točená a maľovaná majoliková šálka so vzorom modranska. (zdroj: (ŽAJA))Predstaviteľom mladej generácie, ktorá sa snaží o zachovanie tradičného remesla je aj Peter Trnka. Peter pokračuje v rodinnej tradícii výroby modrotlače už ako piata generácia. Od roku 2010 má svoju dielňu v Ivanke pri Dunaji, v ktorej vyrába modrotlačovú metráž, obrusy, závesy aj obliečky na posteľnú bielizeň. Zachováva pôvodnú krásu slovenskej modrotlače, no experimentuje s novými vzormi aj technologickými postupmi.
Viete, čo sú to vypaľované obrazy? Niekedy viseli v kuchyni každej domácnosti, neskôr pyrografia, teda technika vypaľovania pajkovačkou do preglejky takmer úplne upadla do zabudnutia. Pred pár rokmi ju oživila dvojica mladých umelcov – Jarmila Mitríková a Dávid Demjanovič. Ich vypaľované obrazy neboli tradičné len použitou technikou, ale aj folklórnymi motívmi.
Modrotlač či výšivka aj v súčasnej móde
Ak hovoríme o tradičnej slovenskej kultúre, nemôžeme zabúdať ani na tradičný odev. Slovenský ľudový kroj je taký rozmanitý a zaujímavý vzormi, materiálmi, strihmi a zdobením, že nie je prekvapivé, že sa niektoré jeho prvky dostávajú aj do súčasnej módy. Módna návrhárka Jana Gavalcová je autorkou kolekcie True Blue inšpirovanou modrotlačou a folklórom. Ľudové vzory sa tak ocitli na spoločenských šatách, tričkách, kostýmoch či svadobných šatách.
Modrotlač je indigom namodro farbená látka s tlačenými vzormi. (zdroj: ilustračné - TASR)Ľudovú výšivku použila vo svojej kolekcii White zasa návrhárka Andrea Pojezdálová. Spojením moderných strihov a starých motívov vznikli jedinečné odevy, ktoré získali cenu Brillance Fashion Talent.
Tamara Šimončíková-Heribanová si na Ples v opere obliekla očovský kroj. (zdroj: ORANGE)Kráse slovenského ľudového odevu vzdala nedávno poctu aj Tamara Šimončíková-Heribanová, ktorá si na tohtoročný Ples v opere obliekla upravenú verziu očovského kroju z medzivojnového obdobia. Spojiť tradičný vyšívaný lajblík s čiernou dlhou sukňou jej pomohol Lukáš Kimlička.
Veľkolepá TV šou môže byť aj folklórna
V roku 2017 dostal folklór priestor aj v televízii, v rámci šou Zem spieva, ktorú vysiela verejnoprávna RTVS v sobotu večer. Jej princíp je podobný, ako v prípade klasických talentových programov, nepočujeme v nej však žiadne prebrané skladby zahraničných umelcov, ale len tradičné slovenské piesne, tance a hru na pôvodné hudobné nástroje. Program ctí tradície našich predkov, ukazuje pestrosť a hodnotu slovenského folklóru i slovenskej krajiny prostredníctvom ľudových umelcov z rôznych regiónov Slovenska.
Poštová banka podporuje folklór
Slovákom je niekedy potrebné pripomenúť ich korene a aká bohatá a krásna je tradičná slovenská ľudová kultúra. Aj preto sa Poštová banka, ktorej záleží na tradíciách a zachovávaní kultúrneho dedičstva, rozhodla stať sponzorom programu Zem spieva a partnerom Lúčnice.
V rámci svojej filozofie Poštová banka otvára grant pre uchovanie kultúrneho dedičstva s názvom Nápad pre folklór. O podporu môžu požiadať miestne folklórne súbory, jednotlivci, skupiny, jednoducho ktokoľvek, kto sa snaží o záchranu slovenských remesiel, tradícii a iných elementov pôvodnej kultúry a umenia. V rámci grantu Poštová banka rozdelí až 40 000 eur. Viac o grante nájdete na stránke projektu Nápad pre folklór.
Tento článok vám prináša Poštová banka.
Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.
Autor: Viktória Mirvajová pre Poštovú banku
