BRATISLAVA. V piatok večer vyhlási Slovenská filmová a televízna akadémia národné ceny Slnko v sieti. Keď vznikali, vyhlasovali sa každý druhý rok, pretože slovenských filmov nebolo dosť. To sa však práve zmenilo, pretože v akadémii usúdili, že situácia sa zlepšila.
Keďže všetky filmy nominované v hlavnej kategórii nakrútili českí režiséri, znie to trochu kuriózne. Aj tak sa však zlepšujúca sa výkonnosť filmovej tvorby nedá poprieť.
Keď MIRO ULMAN zo Slovenského filmového ústavu pripravoval prvý raz svoju každoročnú správu o stave slovenskej audiovízie, za rok 2003 mala len osemnásť strán. Tá najnovšia už má štyrikrát viac a je plná rekordných čísel. Porozprával nám, čo sa zmenilo.
Ešte je len začiatok apríla a už sme mali v kinách 12 slovenských filmov. Je to náhoda? Alebo dôkaz, že domáca produkcia nezastaviteľne rastie?
"Stúpa z roka na rok. Keď vzniklo samostatné Slovensko, pre kiná sa vyprodukovali len dva dlhometrážne filmy. Rovnaká situácia bola ešte aj v roku 2001 a v roku 2006 sme mali tri, ale dva z toho vznikli ako minoritné koprodukcie.
Domáca produkcia sa začala zvyšovať až po vzniku Audiovizuálneho fondu. Posledných päť rokov vyrábame vyše dvadsať dlhometrážnych filmov pre kiná - čo je, mimochodom, dvakrát viac ako pred revolúciou."
Miroslav Ulman pracuje v Audiovizuálnom informačnom centre Slovenského filmového ústavu. (zdroj: MIRO NôTA)Tento rok sme už mali aj dva veľké divácke hity, komédiu Všetko alebo nič a Únos. Črtá sa rekordná návštevnosť?
"Medziročný nárast divákov stále rastie. Vlani prišlo do kín vyše päť a pol milióna divákov. To je takmer o 23 percent viac než v roku 2015 a zároveň je to najviac od roku 1994. Je to trend v celej Európskej únii, ale my patríme ku krajinám s najvyšším rastom."
Čo ukazujú štatistiky? Aké žánre vedia slovenských divákov najviac vyprovokovať k tomu, aby šli do kina?
