Život a tvorbu filmára RUDOLFA URCA určila nová filmová vlna, ktorej v 60. rokoch minulého storočia prialo politické uvoľnenie. Hoci dianie zabrzdila okupácia sovietskych vojsk a jeho prevelila do oblasti animovaného filmu, stihol pracovať na mnohých zaujímavých témach a nakrútiť ich v podobe filmových dokumentov či spravodajských šotov.
Sú dielami svojej doby, v ktorej stále je po čom pátrať. Aj preto Rudolf Urc dnes vedie pravidelné premietania voľakedajších filmových žurnálov. Chce divákov primať, aby viac rozmýšľali o minulých časoch. Dlhé roky pôsobil takmer neviditeľne, no práve vďaka nemu sa mnoho vecí v slovenskom dokumentárnom aj animovanom filme podarilo.
V piatok večer si Rudolf Urc prevzal cenu Slnko v sieti za celoživotné dielo.
Ako pôsobia na vás staré filmové žurnály?
"Veľmi dobre, a myslím, že aj na divákov. Často sú dosť prekvapení, čo všetko vidia. Naposledy napríklad voľbu anglickej kráľovnej Alžbety - originálne, dávno nevidené materiály."
Čo vás na nich dnes baví?
"Sú to dokumenty od štyridsiatych rokov minulého storočia až po začiatok deväťdesiatych z archívnych fondov Slovenského filmového ústavu. Vybrané žurnály vždy viažem ku konkrétnej téme. Riešil som už napríklad maďarskú revolúciu 1956, zakázané týždenníky či retribučné súdy. V máji chystám týždenníky okolo repatriácií a chcem predstaviť aj ľudí, ktorí v tomto fachu pracovali. Je to veľmi bohatý zdroj materiálov. Samozrejme, prispôsobených vtedajším mocenským predstavám, mysleniu aj možnostiam."
V čom priali šesťdesiate roky dokumentárnemu filmu?
"Boli mu veľmi naklonené, ale obdobie bolo dramatické, lebo cenzúra fungovala. Ak ste chceli za niečím ísť a osobne ste o nejakú tému veľmi stáli, zvádzali ste zápasy. Boli to tvorivé vzopätia ľudí, ktorí poznali, že dokument je základ filmovej tvorby."
Rudolf Urc (1937) (zdroj: FOTO SME - JOZEF JAKUBČO)Ako vyzerali tie vzopätia?
"Nastúpil som vtedy ako dramaturg spravodajstva, takže som získal kontakty a postupne som vedel, za kým treba ísť a u koho sa čo dá vybaviť. Neustále sme sa snažili presadiť veci, ktoré nás zaujímali. Dnes si myslím, že svojím spôsobom to bolo pre tvorbu aj osožné, lebo keď ľudia hľadali spôsob, ako sa cenzúre vyhnúť, nútilo ich to rozmýšľať. Dokumentu sa vtedy naozaj začalo dariť, otvárali sa nám dvere do rôznych prostredí, kam sa predtým ísť nedalo. Mohli sme ventilovať aj háklivé spoločenské témy. Bol to vzrušujúci zápas o každý meter filmu."
