Nedávno ste navštívili Slovensko, v jeden deň ste otvorili výstavu svojich malieb a odohrali koncert. Aký je váš vzťah k Slovensku? Zmenil sa po rozdelení Československa?
Takmer celý život som bol Čechoslovákom, po rodičoch som nezdedil žiadne výraznejšie národné cítenie, ani najmenší patriotizmus - preto som v minulosti s ľahkým srdcom menil krajiny, kraje aj domy – takže aj za spoločného štátu som ani nevnímal, či je niekto Čech, alebo Slovák, či niekto hovorí po česky, alebo po slovensky alebo či som práve v Česku, alebo na Slovensku. O to viac som vždy vnímal, kto aký je, či hovorí múdro, alebo rozpráva hlúposti, alebo či krajina, v ktorej sa nachádzam, je nudná alebo nádherná. Môj vzťah k Slovensku a k Slovákom je rovnaký ako pred rozdelením. Rovnaký ako k Česku, k Čechom, k sebe samému. Pardon, zabudol som na medzičlánok Moravu, manželka mi dá!
Je niečo, čo vás počas návštevy Slovenska prekvapilo?
Prekvapuje ma, že slovenské publikum je k nám často ešte srdečnejšie ako to české. Možno je slovenské publikum citlivejšie a je dojaté tým, že sa ešte stále udržíme na nohách.
S kapelou Banjo Band oslavujete polstoročnicu, legendárnymi pesničkami zloženými pred desaťročiami bavíte ďalšie a ďalšie generácie. Nikdy ste netúžili posadiť sa niekam do ,kanclu’, odpracovať si osemhodinovku a mať fajront a voľný víkend?
Aj keby ma také chúťky posadli, nebol by som toho schopný. Neviem vstávať ráno.
“Za paródiu proti Putinovi nemôžem, no aj tak sme pre ňu nedostali víza do Ruska.
„
Pravdepodobne by nebolo možné spočítať, koľkokrát ste na koncertoch zaspievali hity ako Jožin z bažin či Medvědi nevědí. S akými pocitmi dnes predstupujete pred fanúšikov? Je to viac o profesionálnej rutine alebo máte songy, na ktoré sa na koncertoch tešíte viac ako na iné?
Dá sa povedať, že muzika nás baví rovnako ako za mlada. I keď kvôli divákom hráme stále tie isté známe pesničky, nenudia nás, inštrumentálne sóla sa snažíme hrať vždy trochu inak. Sme väčšinou bývalí dixielandoví muzikanti, pre ktorých je improvizácia príjemným vzrušením, často aj riskantným dobrodružstvom. Publikum si musí vravieť: „To je strašné, veď už tú Lindu musia hrať desaťtisíci raz, ako to môžu vydržať?!“ A my sa zatiaľ bavíme.
Stáva sa, že tvorcovia vo svojich dávno vytvorených dielach objavia nové, netušené obsahy. Stalo sa to aj vám? A je nejaká pesnička, pri ktorej si poviete, že by bolo lepšie, keby ste pod ňou neboli podpísaný?
Do minulosti sa radšej neobzerám, len občas začujem nejakú svoju pesničku náhodou, keď prechádzam v krčme okolo zapnutej televízie alebo okolo rozhlasu po drôte. V žiadnom prípade sa nezastavujem, pesničku pred ľuďmi nepočúvam a pre istotu sa od prijímača urýchlene vzdialim. S bilancovaním ešte počkám.
Čím vás očarilo bendžo, tento hudobný nástroj pôvodom z černošských slumov?
Zvláštnym podmanivým zvukom. Bendžo som však po prvý raz začul v čase, keď som z rozhlasu počul len dychovku, folklór, hudbu ministerstva vnútra alebo ruské častušky. Nečudo, že mi bendžo a neskôr dixieland učarovali.
V portfóliu vašich tvorivých činností nie je len muzika, ste aj maliarom, autorom knižiek, stolových či kartových hier, vynašli ste hudobný nástroj. Pochádzate pritom z právnickej rodiny. Kedy ste v sebe objavili kreativitu a multitalent?
Keď mi na priemyslovke hrozilo, že sa stanem technickým úradníkom. Bol som ochotný pustiť sa do akéhokoľvek slobodného povolania, i keď som v sebe žiadny talent neobjavoval. O mojom živote sa rozhodovalo v časoch povinných schôdzí, demonštrácií, sprievodov a politických posudkov a predstava, že sa stanem jedným z koliesok boľševického súkolia, bola pre mňa strašná. Emigrácia bola v tom čase nemysliteľná, a tak som jediný únik zo socializmu videl vo voľnej nohe.
K maľovaniu som mal vďaka otcovi najbližšie, nesplniteľnou túžbou bola pre mňa muzika, bol by som býval aj písal, ale v sedemnástich nebolo o čom. Očarenie z džezu napokon rozhodlo. Nejaký čas som stratil vysokou školou ekonomickou a krátkou emigráciou, ale potom som už musel konať. Začalo sa to muzikou, pridružilo sa skladanie a textovanie a nakoniec som sa pustil aj do písania hovoreného slova.
Ako sa vymýšľa hudobný nástroj?
