CANNES, BRATISLAVA. Na plátne sú oni, v hľadisku sme my. Doteraz boli v kinematografii pozície jasne rozdelené, v kine sa stretávali dva svety. Z jedného do druhého sa nedalo prestúpiť. Dnes ale prichádza režisér, ktorý sa starý koncept pokúša narušiť.
Prenasledovali ho
Alejandro González Iñárritu je jeden z najúspešnejších režisérov a spokojne žije v Spojených štátoch. Zostal však veľmi blízko tých, čo žijú na okraji spoločnosti, neuspeli, keď sa pokúšali dostať z Mexika, sú stále na ceste a nikde nie doma.
Jeho nový film bude krátky, ale zrejme o to viac pôsobivý.
„Štyri roky v mojej hlave rástol projekt. Mal som šťastie, že som sa mohol stretávať s utečencami z Mexika a Strednej Ameriky. To, čo mi porozprávali, ma prenasledovalo, preto som niektorých z nich prizval na spoluprácu,“ napísal Iñárritu vo vyhlásení, ktoré bude jeho dielo sprevádzať na festivale v Cannes.

Film Carne y Arena (Mäso a piesok) je do programu zaradený ako inštalácia. Jeho miesto bude v múzeách, ale zároveň je to virtuálna realita.
Koniec s diktatúrou záberu
Presnejšie, je to prvý umelecký film, ktorý bol takou technológiou nakrútený.