Čitateľ vôbec nemusí brať do úvahy kvalitu literárneho textu, úspech knihy môže vnímať celkom inak. Prax však ukazuje, že slovenské prestížne literárne ocenenia dokážu pohnúť knižným trhom. Čo to znamená pre pôvodné slovenské knihy?
Vlani sa na pulty slovenských kníhkupectiev dostalo vyše dvesto kníh slovenských autorov. Na trhu ich stále pribúda, hoci ich kvalita v súčasnom období skôr stagnuje. Aspoň tak sa tento rok zhodli porotcovia súťaže Anasoft litera.
Jej organizátori založili aj niekoľkoročný festival, aby výber toho najlepšieho zo slovenskej literatúry podporili. Vraj to majú overené. Vydavatelia aj kníhkupci si všimli, že úspech knihy zvyšuje jej predaj. Pod podmienkou, že na dopyt reagujú pružne.
Ľudia si radi nechajú poradiť
V roku 2014 zvíťazila v súťaži Anasoft litera spisovateľka Verona Šikulová s knihou Medzerový plod. Vydavateľstvo Slovart potvrdzuje, že jej predaj sa po marcovom vyhlásení finalistov začal postupne zvyšovať, počas vyhlasovania víťaza v septembri dosiahol vyše dvojnásobok predaja a ten do konca kalendárneho roka vzrástol o ďalších takmer sto percent.
Výrazný pohyb zaznamenali vo vydavateľstve aj tento rok s knižkou rozhovorov Jána Štrassera s Františkom Mikloškom, ktorá minulý mesiac získala cenu Dominika Tatarku. Jej marcový predaj v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom narástol o vyše tristo percent.
„Celkovo máme skúsenosť, že keď sa kniha prepojí s iným žánrom alebo médiom, záujem čitateľov to zvyšuje. Preto sú vďačné aj ankety o najlepšiu knihu. Ľudia si radi nechajú poradiť, čo čítať v záplave nových titulov,“ hovorí manažérka Saša Petrášová.
Veľa, ale aj tak málo
„Knihy, ktorým sa podarí dostať do finále Anasoft litery, sú väčšinou nízkonákladové, vydané v pár sto kusoch, maximálne v tisícke. Po vyhlásení finalistov ich predajnosť vzrastie možno až dvojnásobne,“ súhlasí vydavateľ Albert Marenčin.
Potvrdilo sa mu to pri víťazovi z roku 2013 Víťovi Staviarskom. Zároveň však tvrdí, že vždy závisí od konkrétneho titulu a od poroty, koho nakoniec ako víťaza vyberie. S úspechom nikto dopredu nemôže rátať. Neočakávanú dotlač musel napríklad riešiť v prípade Richarda Pupalu a jeho knihy Návštevy, ktorá vo finálovej desiatke roku 2015 zaznamenala zvýšený záujem.
„Z praktického hľadiska to však nemá veľký dosah,“ hovorí Marenčin. „Keď sa predá o tridsať percent kníh viac, stále je to po ekonomickej stránke málo.“
Vraví, že najväčším efektom prestížneho literárneho ocenenia ani tak nie je predaj vyčíslený v eurách, skôr ocenenie ako akýsi druh neplatenej reklamy, ktorá stojí za ten risk v okruhu „fajnových“ čitateľov.

Keď dobiehajú akademici
Mnoho závisí od vydavateľských skúseností, nie všetci vydavatelia totiž majú najšťastnejšie stratégie. „Keď sa zvyšuje dopyt po knihách, sú schopní uvažovať o dotlači sto kusov, čo sa vôbec neoplatí,“ hovorí šéfka Anasoft Litery Jana Ondíková. Po vyhlásení finalistov súťaže sa vraj pritom dotláča takmer každá kniha. Strop zaznamenali tento rok, keď sa do finále dostal Jozef Karika s knihou Trhlina.
Dotlačila sa v počte päťtisíc kusov, hoci to je paradoxne kniha, ktorá účasť vo finále Anasoft litery k zviditeľneniu u širšej vrstvy čitateľov až tak nepotrebuje, lebo autora už poznajú. Knihu si vďaka postupu medzi špičku kvality dočítavajú najmä akademici.
Distribútori sa polepšili
Nepoučený vydavateľ v prípade víťazstva celkom nevie, čo má čakať, hovorí Ondíková. Ak jeho knihu vtedy nemá kníhkupectvo v distribúcii, ani potom ju len tak zrazu nepredá. Kníhkupci sú preto veľmi opatrní najmä v prípade debutantov.
Situáciu v oblasti distribúcie kníh však v súčasnosti možno považovať za oveľa vyváženejšiu ako v minulosti, na trhu sa objavilo viacero distribútorov, ktoré sa správajú zodpovedne. „Dôležité je, aby bola kniha na očiach, to pomôže čitateľovi zorientovať sa,“ hovorí.
Kým v minulých rokoch využívali organizátori súťaže najmä vlastné podporné mechanizmy v podobe nálepiek a brožúrok, dnes už aj kníhkupci sami vystavujú knihy finalistov na reprezentatívne miesto v predajni či na webe, kde si ich čitatelia môžu pokope nájsť.