Jozef Puškáš: Zlodej duší (Slovart, 2017)Literatúra, aj tá dobrá a aj tá zlá, zrkadlí svoju dobu. Tá naša súčasnosť je rýchla, často povrchná a falošne dramatická. Keby bolo na Slovensku toľko smrtí, koľko je detektívok, a toľko osudovej lásky na jednu noc, ako praská postelí v erotickej literárnej víchrici, žili by sme si tu ako v televíznom seriáli. Lebo také je dnes časy, chcú sex, smrť a peniaze.
A tento náš škandalózny svet sa zapisuje do denných správ bulvárnych novín, ktoré rady nafukujú, prekrúcajú a odhaľujú robiac z komára somára. Alebo somárstva.
Jozef Puškáš nie je autor, ktorý by chrlil svoje texty v pravidelných intervaloch, od vydania predchádzajúcej zbierky krátkych prózy Freud v Tatrách prešlo trinásť rokov.
Zlodej duší prichádza do čias povrchnosti so zrkadlom, cez ktoré vidno do vnútorností dnešnej duše. Človeka i krajiny. Lebo aj Slovensko, krásna to krajina, podivný však štát, má svoju dušu.
Klbko rodinných vzťahov
Príbeh Zlodeja duší nás vovádza do rodiny, ktorá si žije svoje rozhárané 21. storočie. Dve sestry a ich manželia tvoria ukážkovú vzorku súčasnej éry neistôt a rozpadu tradičnej predstavy o tom, čo rodina vlastne reprezentuje.
