Ako pätnásťročná zostala úplne sama. Elle Fitzgeraldovej v tom veku umrela mama a istý čas sa musela ťažko pretĺkať. Jej otčim ju mlátil a väčšinu času trávila na ulici, kde si zarábala ako strážkyňa v bordeli.
Neskôr utiekla zo sirotinca a dostala sa do nápravného centra, ktoré malo tiež hroznú povesť, veď sa z neho stalo v ďalších rokoch väzenie. Chvíľu bola dokonca bezdomovkyňou a hlas si cvičila pred okoloidúcimi na rohu ulíc v Harleme.
Bol to pritom len koníček, snívala skôr o tom, že sa stane tanečnicou. Tak sa predstavila aj na talentovej súťaži, no keď spoza opony sledovala svojich konkurentov, začala byť nervózna. Tí, čo tancovali, boli príliš dobrí.
Spanikárila, že ju publikum vypíska. Preto radšej z ničoho nič začala spievať obľúbenú pesničku a publikum tušilo, že počuje niečo výnimočné.
Ešte nevedeli, že sledujú prvé vystúpenie budúcej kráľovnej džezu. V súťaži síce vyhrala len 25 dolárov, no kariéra Elly Fitzgeraldovej odvtedy stúpala. V utorok si svet hudby pripomína sté narodeniny jednej z najvplyvnejších osobností hudby dvadsiateho storočia.
Vzácna udalosť
„Vidieť ju naživo bolo niečo úžasné,“ spomína si spevák Peter Lipa. V roku 1969 ju zažil na koncerte v pražskej Lucerne. „V čase komunistického temna to bola pre tunajšie publikum vzácna udalosť.
