BRATISLAVA. Zdá sa, že Slovensko je svetu treba. Alebo aspoň jeho umelcov. Ukázalo sa to v čase, keď sa vo svete stále citlivejšie vníma hrozba popierania faktov a keď médiá konštatujú, že staré autority zlyhávajú a ľudia nanovo podliehajú totalitnému mysleniu a totalitnému spôsobu vládnutia.
Na festivale v Hongkongu práve ocenili zvláštnym uznaním film Jana Hřebejka Učiteľka, kde ocenili jeho "realistický pohľad na našu spoločnosť". Porota sa zhodla, že konverzačná dráma z učiteľského prostredia "nás núti uvažovať o tom, ako čeliť konfliktom nespravodlivosti v rôznych politických systémoch tak, aby sme žili svoje životy dôstojne".
Zuzana Mauréry v nej hrá titulnú postavu. Na pohľad vyzerá milo a neškodne, veď učí len na základnej škole, v skutočnosti však premyslene a chladnokrvne vydiera všetkých žiakov aj ich rodičov. A takmer so stopercentnou úspešnosťou. Pretože väčšina sa proti jej manipulácii nepostaví.
Mauréry si myslí, že pre Slovákov je to typické. "Možno to máme aj historicky dané," hovorí. "Dlho sme boli Horné Uhry alebo súčasťou väčšieho národa, zvyknutí, že aj tak príde niekto iný a rozhodne za nás. Načo by sme sa snažili? Stále máme pocit, že hlas jednotlivca nič neznamená."
Učiteľka, alebo prípad talianskych žiakov
Učiteľka mala svetovú premiéru vlani v júli v Karlových Varoch, Zuzana Mauréry tam získala cenu pre najlepšiu herečku. Odvtedy sa vo svete ukázalo, že Učiteľka je film, ktorý možno čítať na rôznych úrovniach a aby človek pochopil pointu, vôbec nemusí mať skúsenosť s diktátorským režimom.

