Kontúry ležiacej postavy pripomínajú policajný záznam, potrebný na vyšetrenie prípadu úmrtia. Sériu takýchto diel vytvoril v druhej polovici osemdesiatych rokov Igor Kalný. Líhal si pritom na zem a intenzívnym, až drsným happeningovým gestom obkresľoval svoje telo, až kým nevznikla hustá čierna spleť čiar, tenučkých ako nervové vlákna. Krátko po tom zomrel, mal vtedy tridsať rokov.
Je jedným z najosobitejších slovenských umelcov druhej polovice 20. storočia. Od jeho smrti už síce prešlo tridsať rokov, no čas iba povýšil jeho tvorbu na cenné umelecké svedectvo. Svedectvo normalizácie, ktorú popísal vlastnou krvou. Poctu mu vzdáva výstava Igor Kalný: 30+30. V stredu ju otvára bratislavská White & Weiss Gallery.

Prekliatie kádrového profilu
Na scénu vstúpil koncom sedemdesiatych rokov, vekovo však patril k inej generácii, než ku ktorej cítil vnútorné prepojenie. Jeho životný príbeh a tvorba spolu úzko súviseli o to intenzívnejšie, že na výtvarnej scéne pôsobil iba jedno desaťročie svojho života.