BRATISLAVA. Film Úplní cudzinci je ako zlý sen. Sledujeme v ňom skupinu dlhoročných priateľov. Sú medzi nimi zámožný plastický chirurg, psychoterapeutka, učiteľ, taxikár...
Väčšina z nich sa pozná od detstva, časom sa k nim pridali partneri a partnerky. Zdá sa, že si dobre rozumejú a cítia sa spolu príjemne.
Naoko bezstarostná pohodová partička sa stretá na večeri v deň zatmenia mesiaca. A možno k tomu prispeje práve mágia luny v splne, že spoločnosť sa rozhodne podeliť o všetky telefonáty i správy, ktoré počas večere dostanú do svojich mobilných telefónov. Zlý nápad.
Čoskoro vysvitne, že celoživotní kamaráti sa vlastne vôbec nepoznajú, ba že pravdu o sebe netušia ani dlhoroční manželia.
Len pred jedným objektom sme úprimní
Vo filme má každý bez výnimky svoje tajomstvá, každý sa pred ostatnými (ale vlastne aj pred sebou samým) pretvaruje, každý niečo hrá, každý so svojou osamelosťou a zúfalstvom bojuje po svojom.
No ani hru na úprimnosť všetci nevydržia hrať úprimne a vymenené telefóny ešte viac vystupňujú tragikomickosť situácie.
Skutočne viac než komédia film pôsobí ako sociálny horor. Mobilné telefóny s fotoaparátmi, prehrávačmi hudby, diármi a pripojením na internetové sociálne siete nám slúžia ako čierne skrinky, elektronické spovednice, digitálne svedomie do vrecka, kam odkladáme túžby, hriechy, obavy, nádeje, sklamania.
(zdroj: FILMEUROPE)
(zdroj: FILM EUROPE)Je to jediný objekt, voči ktorému sme absolútne otvorení, úprimní, pravdiví.
