BRATISLAVA. "Prechádzal som sa po chodníku s dvoma kamarátmi. Slnko zapadalo, obloha sa zrazu zmenila na krvavočervenú. Zastavil som sa, vyčerpaný, a oprel sa o plot. Nad mestom a modročiernym fjordom bola krv a ohnivé jazyky. Moji kamaráti šli ďalej, ja som zastal, v úzkostnom záchveve. A cítil som, ako krajinou prenikol nekonečný výkrik."
Keď nórsky maliar Edvard Munch namaľoval Výkrik, tieto slová dopísal na jeho rám.
Ikonické dielo z prelomu 19. a 20. storočia patrí medzi obrazy, ktoré sa predali za rekordné sumy. V newyorskej aukčnej sieni Sotheby´s trvala jeho dražba asi pätnásť minút, nový majiteľ zaň zaplatil 120 miliónov dolárov.
Kurátor Simon Shaw vtedy povedal, že Výkrik je kľúčové dielo v histórii umenia, že za väčšie považuje len Monu Lisu. "Dnes, keď je vo svete taký politický a ekonomický chaos, nesie ešte väčšiu silu ako v čase, keď vznikol," citoval ho denník Aftenposten.
Preto dodnes dráždi expertov, aby nanovo a nanovo interpretovali to, čo na ňom vidia. Energiou nabitá obloha v pozadí ich máta najviac, mali už viacero teórií na to, kde na ňu Edvard Munch prišiel. Aj teraz s jednou takou prišli, ale tentoraz to nie sú kunsthistorici, ale meteorológovia .
Výkrik vznikol v rokoch 1893 až 1910. (zdroj: SITA/AP)Bol za tým výbuch sopky Krakatoa?
Edvard Munch mohol Výkrik namaľovať, pretože sa zamýšľal nad ničivou silou prírody a rovnako ničivou sily človeka.
